Vráťme deťom od 3 do 93 rokov rozprávku!

Slovenskí večerníčkoví diváci poznajú slimáka Maťa a škriatka Klinčeka pomerne dôverne a v niekoľkých generáciách. Dnešní šesťdesiatnici ich sledovali spolu so svojimi deťmi, dnešnými tridsiatnikmi, štyridsiatnikmi a tí zas sprostredkúvajú tieto poetické rozprávkové bytosti svojim ratolestiam. A nemusia byť odkázaní len na televízny vysielací čas, dnes sa škriatok so slimákom dajú zohnať, podobne ako napríklad Maťko a Kubko, už aj na DVD. V edícii Vráťme deťom rozprávku s veľavravným podtitulom Rozprávky pre deti od 3 do 93 rokov vyšlo zatiaľ len prvých desať častí, ale dá sa predpokladať, že to nebude všetko.

Knižné verzie dobrodružstiev Maťa a Klinčeka nie sú na slovenskom trhu úplnou novinkou, v roku 1993 vyšla kniha s názvom Maťo a Klinček; rozprávky, hry a kúzla, v roku 1998 sa objavili Večerníčkove príbehy.

Knižka Ako Maťo s Klinčekom hľadali rybník vyšla takmer ako darček k autorovým osemdesiatinám, pán Cita ich oslávil len pár týždňov pred krstom jedného z množstva jeho zatiaľ nevydaných príbehov o slimákovi Maťovi a škriatkovi Klinčekovi. Takže príbeh o nebeskom rybníku a vodníkovi Ondrášovi nenájdete ani v staršej knižnej podobe, ani v podobe televízneho večerníčka. 

Jaroslav Cita, autor obrázkovej i textovej časti kreslených príbehov o slimákovi a kvetinovom škriatkovi, je skutočne vzorovým príkladom človeka, ktorý svoju profesionalitu potvrdzuje príťažlivou a kvalitnou prácou a nie diplomom v odbore. Pôvodné povolanie účtovníka si spestroval maľovaním akvarelov a nakrúcaním osemmilimetrových amatérskych animovaných filmov, v ktorých často experimentoval, aj vďaka nedostatočnému technickému vybaveniu svojho domáceho štúdia. Na súťažiach si ho všimol hlavný dramaturg Krátkeho filmu Praha a mladý amatérsky výtvarník mohol úradničinu zavesiť na klinec.

Paradoxne jeho najrozsiahlejší projekt – viac ako sto častí večerníčka o Maťovi a Klinčekovi – vyrábalo pražské štúdio pre slovenskú televíziu, takže aj hlasy oboch postavičiek poznáme v slovenskej verzii (prepožičal im ich Ľubo Gregor, ktorý sa, ako sám priznal na krste knihy, dodnes teší z honorárov za reprízy). Seriál sa začal vyrábať koncom sedemdesiatych rokov a odvtedy sa pomerne pravidelne, i keď v malých dávkach, objavuje na obrazovke Slovenskej televízie. Česká televízia nakoniec uviedla pár dielov pod názvom Šnek Flek a skřítek Vítek, ale v Čechách sa postavičky nikdy nestali takým večerníčkovým fenoménom ako u nás.

Súčasné rozprávky majú rôzne podoby, modernizujú sa príbehy, globalizuje jazyk, relativizujú hodnoty. Maťo a Klinček sa vyhli radikálnym aktualizačným trendom, modernizácia sa ich dotkla len do tej miery, že nepôsobia archaicky, nepodliehajú módnosti, no napriek tomu sú čitateľsky osviežujúci a príbehovo veľmi živí. Možno je tá intenzívna vnútorná spriaznenosť s tradíciou, v žánri i hodnotách, dôkazom citlivosti pre mieru, pre esenciu rozprávky, možno len súvisí s vekom autora.

Imaginárny svet Citových postavičiek je vybudovaný na klasickom miešaní skutočného sveta s tým menej reálnym, svetom plným škriatkov, vodníkov a drakov, takže svet ako ho poznáme, sa v Citovej optike odrazu mení a čitateľ či divák ho môže objavovať nanovo. Spomínaná klasickosť je v každom prípade veľkým pozitívom Citových príbehov, pretože detskému čitateľovi odkrýva na pozadí imaginárneho sveta stále platné ľudské hodnoty. Nespochybňuje ich, rozpráva o nich s najväčšou samozrejmosťou ako o čomsi vzácnom ale prirodzenom. Možno zo mňa hovorí aj trocha sentimentu, ktorý pri dospeláckom oprašovaní rozprávok z detstva ani tak veľmi neprekvapí, ale aj rozprávkové bytosti si potrpia na modré z neba. A príbeh Maťa, Klinčeka a obláčika Cvrka o hľadaní rybníka je príbehom o hľadaní modrého z neba pre kamaráta vodníka. A ako to už v rozprávkach býva, svoj mokrý kúsok z neba vodník Ondráš od priateľov naozaj dostane.

Jaroslav Cita: Ako Maťo s Klinčekom hľadali rybník.

Prel. Ingrid Hrubaničová, Fragment, Bratislava 2006, 57 s., ISBN 80-8089-004-8

Ďalšie články zo štvrtka 21. septembra 2006
Rado Ondřejíček: Odľahlé časti Tretej ríše
Jarmila Mikušová: Svätá vojna proti terorizmu
Ľuboš Vodička: Kult slnka, fatamorgána Avalonu alebo vztýčený penis?