Každý z nás môže byť krkavčia mať

„Prečo je také skurvene ťažké mať deti?“ Odpovedala: „Bohvie. Daj si ďalšiu palacinku.“ A to bolo neobyčajne príjemné. (s. 202) 

Predpoklad, že každá žena chce byť matkou, sa dnes už neteší takej vážnosti ako v minulých storočiach. Materinský pud sa nespustí automaticky s nadobudnutím statusu matky, a hoci deti majú tendencie pomerne radikálne zmeniť životné priority svojich matiek, tie sa s tým nevyrovnávajú vždy s ľahkosťou a nadšením. Svetová literatúra sa už nejaký čas odhodlane, zväčša s nadhľadom a humorom vyrovnáva s týmto krehkým tabu materstva.

Mnohoraká optika zaskočených, nepripravených, odhodlaných matiek sa na československom knižnom trhu objavuje sporadicky, ale čoraz častejšie už niekoľko rokov. Marie Darrieussecqová láskavo a zábavne objavuje nové teritórium plné nástrah (Bábätko, Sofa, 2005), Betsy Howievová sa s čitateľmi provokatívne delí o finančné výdavky v prvom roku života svojho potomka (Co mi dluží dcera, Jota 2002), Kate Longová ponúka pestrý trojgeneračný pohľad na vzťahy medzi matkami a dcérami (Příručka špatné matky, Argo, 2005) a nakoniec Stephanie Calmanová sa snaží vyrovnať s hlodajúcou myšlienkou, že nie je práve tou najlepšou matkou pre svojich milovaných potomkov, divokého Lawrencea a sladkú Lýdiu.

Autorka Spovede zlej matky hneď v prvých riadkoch dáva svojim čitateľom jednoznačne na vedomie, že si nemieni brať pred ústa servítku. Pred inštitúciou materstva ostýchavo neprešľapuje, ani sa pred ňou neskláňa s prehnaným rešpektom, hoci zdravé obavy rozhodne neskrýva. Ponúka obraz ženy, ktorá vedome uniká materstvu, ale popritom sa neprestáva pýtať, aké vlastne je byť matkou. Až si to zhodou okolností predsa len vyskúša. Radosť striedajú pocity paniky a zlyhania, všetko komentované necenzurovaným slovníkom a kultivovanou iróniou. Calmanová je ženou, ktorá pre seba naplánovala inú kariéru, než byť matkou. Spoveď zlej matky je, koniec koncov, toho živým dôkazom. Nehanbí sa hovoriť o sexe, o tom, ako je takmer nemožné realizovať ho v dome plnom všadeprítomných detí a aj o tom, aké lesti rodičia svojim rozkošným potomkom chystajú, len aby ich aspoň na chvíľu čímsi zamestnali. Potvrdzuje, že deti, len čo sa naučia trocha rozprávať, veľmi rady opakujú vulgárne nadávky a obdobie ich vzdoru zväčša ľahšie zvládajú opatrovateľky než matky. Priznáva, že niekedy je taká bezradná a vyčerpaná, že spochybňuje správnosť svojho rozhodnutia stať sa matkou.

Calmanová komentuje rozmanité presahy materstva a svojím zdravo otvoreným ironickým spôsobom konfrontuje čitateľa s automaticky prijímanou „pravdou“ o hrozivej výchove televízorom, alebo s rodičovským, a často práve len rodičovským  zápasom s rodovými stereotypami. Calmanovej optika je jasne nastavená smerom k spochybňovaniu dogiem, tabu a konvencií. Zoči-voči svojej dcére, ktorá aj napriek rodovo nerozlišovanej výchove siaha po ružovej a túži chodiť na balet, aj ona skladá zbrane a priznáva, že všetko je jednoducho o voľbe. 

Spoveď zlej matky je zábavná a pritom nekomplikovane múdra kniha. Rétorikou je bližšia skôr vyššie spomínanej americkej kolegyni o tom, aké nákladné je mať dieťa, než anglickej príručke zlej matky (Příručka špatné matky), hoci názov môže byť mätúci. Možno trocha zjednoduším a trocha nafúknem, ale americký sklon k didaktizmu, prípadne snaha demonštratívne ho popierať, je aj v tomto prípade poznávacím znamením.

Jediným hendikepom slovenského vydania je obálka, pretože preklad je, zdá sa, tentoraz dokonca vydarenejší než český. Z nepochopiteľných dôvodov nenájdete knihu v jej pôvodnej podobe, hoci sa o obrázku na titulke dokonca vo vnútri dočítate. Koktailový pohár s cumľom sa stal poznávacím znamením, akýmsi logom Klubu zlých matiek, ktorý založila autorka knihy ako internetovú stránku. Slovenský vydavateľ sa rozhodol pre vlastnú analógiu, ktorej však chýba vtip a láskavá irónia originálu a evokuje skôr lacnú verziu gýčového stereotypu fotografií Anne Geddesovej. Nedajte sa odradiť obálkou, obsah sa s konvenciami, plochosťou, nudou a priemernosťou vyrovnáva omnoho úspešnejšie.

Calmanová, Stephanie: Spoveď zlej matky. Bratislava: Fragment, 2006. Preklad Nataša Holinová, 296 s.
www.fragment.sk