Kult slnka, fatamorgána Avalonu alebo vztýčený penis?

Pre sv. Cornelia to nebol šťastný deň. Útek pred znepriateleným kňazom Novatiánom a jeho priateľmi trval už príliš dlho. Vojsko, ktoré mal tesne v pätách, budilo hrôzu. Jediným spoločníkom, ktorý mu dodával silu, bola viera, že keď bude najhoršie, pomôže mu Boh sám. Pomohol. Naozaj. Keď to už vyzeralo, že vojsko Cornelia polapí a na mieste zabije, Boh vyslyšal jeho prosby. Tisíce vojakov premenil na kamene. Kamenné rady vojakov sa dodnes tiahnu kilometre a kilometre bretónskymi rovinami. Práve takto vraj podľa jednej z legiend vznikli menhirové polia v oblasti Carnacu. Ak by to však bola pravda, nestáli by na svojom mieste skôr ako v roku 250. Ibaže ich skutočný vek sa odhaduje na 4 až 7 tisíc rokov.

Carnac je malé mestečko na juhu Bretónska. Za svoju svetovú slávu vďačí alignement, ako sa vo francúzštine nazývajú rovnobežné rady menhirov – kameňov postavených tzv. megalitickou kultúrou. V okolí Carnacu sú tri veľké menhirové polia s celkovým počtom viac ako 2 500 kameňov. Najznámejším a najnavštevovanejším je Ménec, s dĺžkou asi 1 km a šírkou 100 m. O málo menšie sú polia Kerlescan a Kermario. V Ménecu je sústredená muzeálna expozícia, ktorá najmä na obrazoch a fotografiách približuje pravdepodobný vznik tunajších megalitických stavieb. Zoznámi vás s počiatkami výskumu, ktorý vzbudil záujem verejnosti už v 19. storočí, a so súčasným súhrnom poznatkov.

Kult slnka, fatamorgána Avalonu alebo vztýčený penis?
Najmenej spochybňovaným záverom o využití týchto zvláštnych stavieb je kult slnka. Jednotlivé rady údajne ukazujú na polohu slnka v dňoch rovnodennosti. Odvážnejšie teórie hovoria o ithyfalickom kulte (známom napríklad z Indie), v ktorom kameň znázorňuje vztýčený penis oplodňujúci Matku Zem. Osobitnú popularitu si získal aj názor Helmutha Tributscha, ktorý tvrdí, že pri pohľade na menhirové polia z istého vyššie položeného miesta pozorovateľ uvidí fatamorgánu. Prirodzene nie iba takú obyčajnú. Táto ukazuje polohu legendárnej krajiny Avalon. Ťažko posúdiť, kto má pravdu.

Zvedavosť odmenená dvojmetrovými menhirmi
Návštevníci okolia Carnacu majú možnosť vystúpiť na tunajšiu kamennú pozorovateľňu a skúsiť z nej dovidieť až do krajín rytierov okrúhleho stola. Tí ostatní si zatiaľ môžu kúpiť suveníry, napodobneniny keltských šperkov, zmenšené plastiky keltských krížov, prípadne literatúru o týchto naozaj unikátnych miestach. Zvedavejší môžu pokračovať ďalej. Mimo týchto troch turisticky exponovaných miest leží Ligne de menhirs Monteneuf. Malá čistinka na kraji lesa, ktorá prekvapí menhirmi s výškou viac ako 2 metre. S možnosťou prísť k nim a dotknúť sa ich. Hneď v susedstve je voľne prístupný archeologický park rekonštruujúci obydlia z doby kamennej. Najväčšie menhirové polia v okolí Carnacu sú totiž oplotené a bezprostredný prístup k nim už nie je možný.

Hrom čarodejníka Merlina splní každé želanie
Okrem menhirov, samostatne stojacich, obyčajne ploských a zahrotených kameňov, sa v okolí nachádzajú aj dolmeny. Dva veľké kamene, prekryté tretím vytvárajúcim akýsi prístrešok či obrovský stôl. Ich podoba sa spája skôr s legendárnym juhoanglickým Stonehenge. Kruhová stavba akou je Stonehenge sa nazýva cromlech alebo rondel. Tie tu údajne objavené neboli. Starších bratov týchto stavieb, postavených z hliny a drevených palisád, sme mali aj na Slovensku. Napríklad v Bučanoch pri Trnave.

Francúzske dolmeny sú podstatne menšie ako ich anglickí príbuzní. Ich výška dosahuje zhruba 2 metre. A jeden z nich, nazvaný Vlčí dolmen je hrobom čarodejníka Merlina. Pokiaľ pri jeho návšteve napíšete svoje tajné želanie na kúsok papiera a vložíte ho medzi kamene dolmenu, želanie sa vám splní. Domáci vás budú o tom určite presviedčať.

Kresťanská viera a prírodné náboženstvá v jednom
Je zaujímavé, že všetky tunajšie pamiatky vydržali v takmer nezmenenej podobe až dodnes. Od 5. do 7. storočia cirkevné synody a koncily opakovane vydávali pokyny, ktorými vyzývali na ničenie kamenných pohanských modiel. Každý slušný kresťan mal vynaložiť úsilie, aby bol takýto kameň zakopaný do jamy takej hlbokej, že ho z nej nikdy nebude možné vykopať. O Bretóncoch možno smelo tvrdiť, že sú pravovernými a slušnými kresťanmi. Ich viera však nikdy nepoprela iracionálny svet prírodného náboženstva ďalekých predkov. Splynuli v jedno. Preto sú mnohé bretónske kostoly plné obrazov kvetín, zvierat a viac ako inde tu Ježiš Kristus berie na seba podobu bieleho jeleňa so zlatým parožím.

Či už odborníci považujú megality za prvú vlnu monumentálnej architektúry alebo za jeden z medzníkov prvopočiatkov umenia, každé miesto, kde sa tieto zvláštne kamene nájdu, bude obklopené atmosférou záhadnosti a vždy bude vďačným miestom návštev. A samozrejme večných diskusií o tom: kedy, kto a prečo?

Ďalšie články zo štvrtka 21. septembra 2006
Rado Ondřejíček: Odľahlé časti Tretej ríše
Jarmila Mikušová: Svätá vojna proti terorizmu
Michaela Malíčková: Vráťme deťom od 3 do 93 rokov rozprávku!