Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Rado Ondřejíček | 21.9.2006 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Odľahlé časti Tretej ríše

Blank

uvodnik217Ani neviem, ktorým zážitkom začať. Všetky sa odohrali v Chorvátsku, a to nie počas 2. svetovej vojny, v rokoch nemeckej okupácie, ale minulý týždeň, na konci bežnej turistickej sezóny.

Typický prípad, priam až case study. Ideme po nábreží obklopenom reštauráciami, cukrárňami, suvenirárňami a tak ďalej. Turistov už moc niet, predavači hrajú presilovku a nedostatok dopytu kompenzujú asertívnym zvýrazňovaním ponuky. Prechádzame okolo zmrzlinára. Dávame v rámci možností slušný oblúk, ale on vidí možných zákazníkov a kričí „Guten Tag“. Nezabralo to, sčasti kvôli tomu, že jeho zmrzlinu sme už ochutnali a všetky mali príchuť bezbublinkovej minerálky, sčasti preto, že nie sme zvyknutí reagovať na pozdravy v nemčine. Po sérii podobných príhod pri každom druhom podniku si na koniec sadneme v obľúbenej reštaurácii. Vyzerá to takto:

Chorvátsky čašník: „Guten Tag.“

Slováci: „Dobar dan.“

Chorvátsky čašník: „Etwas zu trinken?“

Slováci: „Molime vas velko točeno pivo i lignje na žaru.“

O hodinu neskôr, keď odchádzame s kalamármi a pivom v bruchu.

Chorvátsky čašník: „Auf viedersehen.“

Slováci: „Dovidženia.“

Takto to ide celý týždeň. Okrem prípadu, keď v jeden večer vedľa bývajúci Maďari žúrovali s Barry Whiteom pusteným cez otvorené okná a prišiel za nimi o polnoci správca strediska a odporučil im diskotéku vzdialenú len toť kilometer alebo pokoj na lôžku. Keď na druhý deň niekoľko desiatok kusov nemeckej mládeže ogrciavalo celú pláž a robilo bordel neporovnateľne väčšieho rozsahu, neodvážil sa nikto rovnako svedomito chrániť pokoj obyvateľov nie práve najlacnejších bungalovov.

Nemci si kedysi mysleli, že na to, aby si podrobili nižšie národy, bolo nevyhnutné obetovať celú jednu generáciu. Ja osobne som si myslel, že Chorváti sú takí nahnedlí od slnka. A ktovie čo si myslia oni sami, keď pred pár rokmi umierali za nezávislosť a dnes, keď sa chcú prihovoriť niekomu neznámemu, je ich rodný jazyk ten posledný, v ktorom by to skúsili.


Ďalšie články zo štvrtka 21. septembra 2006
Jarmila Mikušová: Svätá vojna proti terorizmu
Michaela Malíčková: Vráťme deťom od 3 do 93 rokov rozprávku!
Ľuboš Vodička: Kult slnka, fatamorgána Avalonu alebo vztýčený penis?



Rado Ondřejíček  viac od autora »
Vaše reakcie [29]
:: Súvisiace reklamné odkazy