Nuda, únava, lolitky a sex

Slová na prebale Kelmanovej knihy tvrdia, že Holky sú román, ktorý muži pred svojimi manželkami ukrývajú. Hneď na úvod treba povedať: dámy, neverte. Mne ju svojho času podstrčil práve môj manžel. Netvrdím, zvedavé čitateľky a nažhavení čitatelia, že budete s tým, čo sa deje na stránkach Kelmanovej knihy, súhlasiť, že vás nič neprekvapí, nezaskočí, či nepohorší. Napriek všetkým týmto možnostiam sa vám ponúka príťažlivé, provokatívne, pôsobivé a polemické rozprávanie o osudoch (vraj) troch anonymných mužov, ktoré pokojne môže byť príbehom jedného, piatich, alebo desiatich úspešných a bohatých pánov s niekoľkými krížikmi na krku. Sledujete rozprávanie postavené na jednom z najstarších klišé ľudskej spoločnosti, ktoré hovorí o tom, že muži sú nemorálni sexisti a ženy obete ich nikdy neutíchajúcich chúťok. Kniha so zadosťučinením ukazuje, že klišé môže byť veľmi živý fakt a priberá ešte jednu staronovú fámu o neporaziteľnom kulte ženskej mladosti. A v tomto prípade mladosti, ktorá sa končí tesne po dvadsiatke.

V knihe permanentne vibruje erotické napätie, ale stránky sú zároveň napáchnuté chladným cynizmom, únavou a smútkom. Napriek všetkej živočíšnej sexualite a spoločenskej úspešnosti je Kelmanovo rozprávanie v podstate depresívne. Pôsobivé, zaujímavé, zábavné, pohoršujúce a depresívne.

Autor nenútene a prirodzene nastavuje aj inú optiku než len sexuálnu. Neudržateľná fascinácia nezrelosťou, ešte detskou mladosťou, znamená zároveň a možno aj predovšetkým túžbu po nevinnosti, bezstarostnosti, energii, živelnej chuti po živote a bezdôvodnej radosti z každodennosti, znamená nostalgiu za netušenými perspektívami, nejasnými možnosťami, ktoré na rozdiel od úspešných biznismenov majú lolitky pred sebou.

„A budeš radši, když bude šťastná a nevědomá než poučená a zkříslá. Vlastně je to právě tahle vlastnost, která tě k ní a k podobným ženám přitahuje a díky ní s žádnou nevydržíš dlouho. Protože pak začnou být jako ty, když se poučí, začnou být unavené jako ty, vyčerpané. Ale když ještě nepochopili svět, mohou ti stále připomínat radost. Jsou to malé uzlíky radosti. Můžeš jimi žít, i když si mrtvý.“ (s. 24)

Miestami vás pošteklí hrubé erotické vzrušenie alebo strasie hnus, miestami vás prepadne úzkosť. Chvíľami šokovane krútite hlavou nad zvrátenými chúťkami otupeného úspešného samca, chvíľami rozumiete pochmúrnym úvahám, únave materiálu, strate energie, útokom stereotypu. 

Často nám, konzervatívnejším čitateľkám, a možno aj čitateľom, pomáha vedomie, že ide o fikciu, zveličenie, hyperbolu, mystifikáciu mužského šovinizmu a perverznosti, že v skutočnosti je to predsa len trocha inak. Ale možností je nekonečne veľa, podľa prebalu knihy žije dnes už tridsaťšesťročný autor s trinásťročnou priateľkou. Mystifikácia? Možno, ale možností je nekonečne veľa. Dámy, rozhodne vieme, že tak, ako sú rozmanité ženy, ani muži nie sú zameniteľní a bezpochyby veríme tomu, že vlastného partnera poznáme, a že je a ostane iný než Kelmanovi citoví impotenti. Dúfame, že nikdy nenájde dôvod uprednostniť lolitku.

„Jak moc mně miluješ?“
„Kdy se jen ty otázky vzaly? Vyplynuly ze strachu nebo z očekávaní nebo z obou nebo z něčeho úplně jiného? Proč jsi mi ty otázky kladla, když jsi nechtěla slyšet odpovědi? Proč jsi mně naučila, abych ti lhal?“ (s. 26)

Alibizmus? Možno, čiastočne, ale Kelmanovi hrdinovia nezískajú náš súhlas, odobrenie svojho správania a vymazanie svojho podielu viny. A zväčša ani ľútosť.

Holky nie sú len románom s farbistými a veľmi živými erotickými scénami. Útržky z Homéra občasne prelínajú súčasné príbehy, aby potvrdili, že mužská história sa rada opakuje a kontextovo bohaté, historicky i lingvisticky podložené výklady slov ako kunda, láska a podobne sú viac než osviežujúce.

Napriek mnohým pasážam, ktoré nás môžu privádzať do rozpakov, napriek skutočnostiam, ktoré sa nám môžu vnútorne naozaj zásadne priečiť, je to múdra kniha. Vulgárne, drsné, priamočiare, neľútostné, múdre čítanie o pocitoch, myšlienkach a skutkoch, ktorým sa jednoducho niektorí muži (a možno všetci) nevedia a nechcú brániť.

Kelman, Nic: Holky. Praha: Odeon 2005, preložil Jan Flemr, 160 str.