Kapitola pätnásta - Hríbovačka s exsvokrou alebo Ako si užiť v trojici

V sobotu ráno ma zobudil asertívny telefonát mojej exsvokry, či nejdeme s Lele na hríby, lebo že tu má z Nemecka sestru a tá by ju tiež rada videla a že ešte by nás aj chcela pozvať na obed a tak. Povedala som si, že je lepšie niekam s nimi vyraziť, než aby sa mi nakvartírovali do bytu a musela som ten obed variť ja a tak sme zbalili gumáky, košíky, nožíky a amulety proti negatívnej energii a šli sme.

Zaparkovali sme na našom obľúbenom lovisku a kŕčovito srdečne sa zvítali. Lele vyrazila k prvému stromu, ktorý uvidela, objala ho a s pohľadom upretým do jeho koruny prosebne zvolala. „Prosím ťa, strom, daj mi trocha energie, aby som mala dobrý a silný orgazmus!“

Exsvokrinej sestre zabehla sušienka Bahlsen a zatiaľ čo sme ju trieskali po chrbte hlava-nehlava, snažila som sa jej vysvetliť, že Lele myslela silný organizmus.

Keď sme po dvojhodinovom pátraní po hríboch našli dve zosušené bedle, rozhodli sme sa radšej pre obed v miestnom občerstvovacom zariadení. Už sme sa vracali k autu, keď Lele zakričala: „Mám, hríb, hríb, aha hríb!“ Vo vysokej tráve trónil najkrajší zabudnutý dubák, akého som kedy videla. Priemer klobúčika asi dvadsať centi. Táto radostná udalosť spôsobila, že sa moja svokra psychicky zložila, zviezla sa do machu a hlasno sa rozplakala. Poslala som Lele aj s dubákom do auta, lebo som tušila, čo príde.

Dozvedela som sa, aký je jej syn odrazu chladný, že jej aj dva týždne nezavolá, že vôbec nevie ako žije a čo s ním je a že je strašne opustená.

Tak som jej povedala, že vo veku šesťdesiatpäť rokov by sa už mohla vysporiadať s tým, aký je jej syn hyena necitlivá, ale že ako sa s tým, že jej aj dva týždne nezavolá, má vysporiadať Lele. Ale ona furt mlela to svoje. Hovorím jej: „Keď si taká opustená, prečo netráviš so svojou jedinou vnučkou viac času. Má desať a niekde sama si s ňou bola dvakrát v živote.“ Tak sa pozbierala z toho machu celá šťastná, že môže svoju zlosť preniesť ako vždy na mňa, šli sme na ten obed.

Večer Lele krájala dubák na franforce a ja som dúfala, že som ju v tom lese uštvala dostatočne na to, aby skoro zaspala. Na večer sa totiž ohlásil Tarík a ak mám pravdu povedať, už mi fakt dosť chýbal. Lele dostala do kúpeľa levanduľový olej, do žalúdka teplé mlieko s medom, do cédečka ezoterickú uspávanku a ešte som sa aj pomodlila nech skoro zaspí.

Oholila som si čo sa dalo, navliekla som si to najlepšie spodné prádielko, ktoré som mala pripravené len pre zvláštne príležitosti a práskla sa do hodvábneho japonského županu, nech je hneď jasné, o čo tu dnes pôjde.

Taríček zazvonil vyvoňaný ako buzerant a v novom tričku „fakmi bejbe“ napísanom azbukou. Ešte ani nenalial do pohárov prinesené víno, keď mi zazvonil mobil. Na displeji výstražne svietilo meno môjho exa a tak som si povedala, že si to vypočujem radšej hneď, nech to mám z krku .

„Ahoj, ty už fakt nevieš, čo so sebou? Čo si to zasa tej mojej matke natrepala za kokotiny, že sa nestarám o decko?“ vychrstol na mňa môj ex kýbel jedu.

„Ja som jej nič také nepovedala...“

„A vieš čo, rozhodol som sa, že ti už nebudem prispievať na Leline topánky.“

„Myslíš na jednu topánku. Šak vždy platíš len polovicu.“

„Tak to je málo, áno? Tak už nebude ani to! Si nabudúce rozmyslíš sa mojej matke na mňa sťažovať!“

„Okej zlatko, musím končiť, lebo si nás vyrušil. Práve trtkáme,“ povedala som mu, aby som potlačila narastajúce tiché zúfalstvo.

„No jasné, ty môžeš trtkať akurát tak sama so sebou.“

Tarík sledoval náš rozhovor a nechápal. Celý ho počul, lebo ex hučal jak piliňák.

Jemne mi vzal mobil a tým najroztúženejším hlasom povedal: „Čaf, starý. Tu je Tarík. Chcel som sa ti strašne poďakovať, že už nie si s Eli. Je to tá najlepšia baba na svete. Vo všetkých ohľadoch. Tak ešte raz dik!“ A zložil. Ex nepovedal nič. Nestihol.

Šupli sme si zo dve deci a zviezli sa spokojne na gauč v obývačke. Taríčkove nežné ruky sa zakrádali záhybmi môjho tajomného županu. Keď som sa mu pozrela do očí bolo jasné, že to, aké mám na sebe prádielko, vôbec nevníma. Blanka cez oči, vymetené, tranz. Jeho dlaň sa pomaly ocitla tam, kde mala a ja som so slastným ach zaklonila hlavu. Keď som otvorila oči, vo dverách stála moja čerstvozobudená cvérenka.

„Mami, ja mám zlé sny. Poviem ti ich?“

Tarík sa dvakrát zhlboka nadýchol a šiel si zapáliť na balkón.

„Mami, prečo sa s ním bozkávaš, keď je to tvoj kamarát?“

„Práve preto. Lebo je môj kamarát a ešte sa mi aj páči.“

„No, aj mne sa páči Lukas. Ale ja milujem Janisa.“

„Janisa? Veď ho už od škôlky nestretávaš.“

„To nevadí. Láska môže byť večná, slečna!“ poznamenala prorocky Lele, ako nositeľka tisícročnej ženskej múdrosti. „A vieš čo? Dnes cez veľkú prestávku ku mne dobehol Lukas, že Lele, Lele, Jakub má dve frdzgumy! Naťahuje ich! A ja že a čo, mám mu ísť pomôcť? Dobré čo?“

„No, to si zas bola ftipná, moja. Choď už spať.“ Mrkla som cez sklo na nedočkavého Taríka, podupkávajúceho netrpezlivo na balkóne.

„Nemôžem, mám zlé sny. Dnes v škole hlásili, že okolo chodí pedofilo. Tak sa mi o ňom snívalo... Mami a čo robí taký pedofilo? Naháňa deti a potom sa s nimi sexuje?“

“No, on je taký strašne kamarátsky a má rád deti a potom sa s nimi hráva a hladká ich a bozkáva.“

„Ale to je príjemné, nie?“

„No áno, ale nie keď ti to robí cudzí človek, Lele. Nikto cudzí sa ťa nesmie dotýkať.“

Tarík sa vrátil z balkóna ako vymenený.

„Tak čo, Lele, ako ide život?“

„Ále, po škole nám chodí pedofilo.“

„Nehovor. A ako vyzerá?“

„No to práve nikto nevie. Preto je to také dobrodružné. Mami, pamätáš sa, keď som mala na tomto prste bradavky?“

Tarík vytreštil oči a ja som povedala: „Myslíš bradavice?“

„No. Tak aha. Už ich tam zasa nemám.“

Tarík si premeral Lele a hovorí „Eli, tá tvoja dcéra má postavu celkom ako ty.“

Načo sa Lele rozplakala a vyčítavo sa pozrela na Taríka. „Ja nemám postavu ako mama! Ja mám dobrú postavu!“

Sedeli sme všetci traja na sedačke, Lele medzi nami a pozerali Čarodejníka z krajiny Oz. Tarík ma hladkal vzadu po krku a Lele ma držala silno za ruku.

Zobudila som sa celkom dolámaná. Lele ležala Taríkovi na hrudi a spala sladko ako bábätko.

Pri raňajkách sa Tarík na to, že bolo pol siedmej, neprístojne usmieval od ucha k uchu a potom sa spýtal: „Môžem Lele hodiť do školy?“

„Áno, áno!“ vyskočila Lele a objala ho. „Konečne ma do školy dovezie nejaký chlap.“

Dívala som sa za nimi z okna ako pomaly miznú medzi autami na parkovisku. Začínala som mať nejasný pocit, že znova začínam veriť v lásku a nebola som v tom sama, pretože o chvíľu mi od Taríka dorazila esemeska „Tak to bola ta najlepsia noc na svete.“

---

Ďalšie články z utorka 19. septembra 2006
Ľuba Lacinová: Perestrojka a iné radosti žien na pokraji nervového zrútenia
Miroslav Ulman: WTC, 11. september a film
Ján JoFIX Čičmanec: Vyskúšali ste už experimentálne psychotiká? Skúste Second Sight!

Eli Elias  viac od autora »
Vaše reakcie [6]