Neotravujte s africkými sirotami, keď konzumujeme!

Zaujímavé. Vždy, keď si niektorý z našich autorov zakontempluje o zmysle života, o smrti, ak úprimne napíše o svojich pochybnostiach, hľadaní osobného šťastia, či o svojom smútku a depresiách, vždy sa nájde nejaký spasiteľ sveta, ktorý mu v diskusnom fóre pripomenie, že je bohatý, rozmaznaný znudený Európan, ktorý už nevie, čo od dobroty. Ako si to dovoľuje, byť nespokojný so svojím blahobytným životom? Taká africká sirota s opuchnutým bruškom pred hlinenou chatrčou, tá by s ním určite rada menila miesto, pretože ona prežíva skutočné problémy, ona bojuje o holý život! Toto, čo tu rieši náš autor, je len také kratochvíľne táranie, ktoré svet nespasí.

To by, samozrejme, nebolo ešte zaujímavé, to je iba otravné. Na zaujímavejšiu stránku celej veci ma priviedla až naštvaná reakcia kocúra k poslednej takejto africkej kázni, keď napísal, že keby autor v recenzii porovnával dve postele, tiež by niekto mohol poslať autora do prdele, vyhlásiť ho za chabého a sprostého, pretože existuje predsa problém bezdomovcov. Lenže to je práve na tom to zaujímavé, že toto nikdy nikto nerobí! Africké siroty sa vynoria len pri textoch, ktoré riešia stav duše moderného človeka v modernom svete. Neobjavujú sa pri textoch, ktoré riešia presne to, čo africkej sirote fakt chýba. Ešte som nevidela, že by niekto napísal pri recepte: Milá Ester, ty tu opovrhuješ obyčajnou smotanou na varenie, ale čo by aj za takú dal desaťročný chlapec z Konga, alebo Milá Soňa, ty tu otravuješ s krásou koláča a či ho, hnusáka škaredého, nehodiť rovno psovi, ale taká africká sirota... Alebo Vy si tu sťahujete pornofilmy a vysmievate sa z Igora Timka a africká sirota zatiaľ musí drieť v továrni na výrobu kokakoly! Alebo Vy si tu robíte testy na HIV ako dôkazy lásky, ale taká africká sirota je AIDSom ohrozená oveľa viac!

Inak povedané, práve to, čo by mal taký ochranca afrických sirôt najviac kritizovať, teda náš konzumný spôsob života, keď myslíme len na príjemné, prízemné a ľahko dostupné veci ako jedlo, sex a zábava, tak vtedy sa neozýva. Len keď príde na otázky nespokojnosti s týmto príjemným životom, hneď nás tu začne otravovať opuchnutými bruškami. Ako keby sme mali právo byť len povrchní, konzumní a šťastní pri svojej kokakole a hamburgeroch, ale v takomto blahobyte nemáme nárok byť nešťastní a depresívni!

Mám taký pocit, že najviac kričia tí, ktorých pri šťastnej konzumácii blahobytu vyrušujú otázky o zmysle života, o nešťastí uprostred blahobytu, o bytí a nebytí, a pripomínajú im, že holé prežitie má iné formy v Kongu – a iné v našom blahobytnom svete. Ak sa africká sirota zaoberá celý deň len tým, čo dať do brucha a prežiť do ďalšieho dňa, je to boj o život. Ak sa my celý deň staráme o to isté, nie je to to isté. Chlapec v Kongu musí celú svoju mozgovú kapacitu a všetky svoje sily sústrediť na to, ako zohnať potravu a prežiť, ale my to všetko máme takmer bez námahy na dosah ruky, takže uvoľnené mozgové kapacity môžeme zamestnať inými záležitosťami. Nie môžeme, musíme. Závisí od toho naše prežitie v našom svete. A kto už je rád, keď mu niekto pripomína, že niečo nepríjemné musí, všakáno.

Ochranca afrických sirôt vo vyššie spomínanom diskusnom fóre si myslí, že keby si to ten desaťročný chlapec z Konga vymenil s Malíčkom, o zmysle života by nepochyboval ani sekundu, tešil by sa 24 hodín denne, aký má teraz krásny zmysel života. Škoda, že nikto taký experiment neurobil. A tak sa nemôžeme presvedčiť, či by tá africká sirota po pár rokoch neprestajného tešenia sa z pečených holubov, čo jej padajú samy do huby, nezačala písať pochybovačné články o zmysle svojej existencie. Obávam sa, že v dnešnom svete sa už ani na africké siroty v tomto smere nedá spoľahnúť.

Ďalšie články z pondelka 14. augusta 2006
František Gyárfáš: Koniec romantiky, sú tu kyslíkové stromy!
Ľuba Lacinová: Priama línia je bezbožná
Peter Pišťanek: Majú politici zmysel pre humor?