Pravdepodobne nie je ani u nás veľa ľudí, ktorí by nepoznali štvorakordovú, neuveriteľne podmanivú pieseň otvárajúcu slávny hudobný album projektu Buena Vista Social Club a jej donekonečna sa opakujúci text o tom, ako nejaký zamilovaný kubánsky vidiečan ide za svojou láskou z Alto Cedro do Marcané a potom z Cueto do Mayarí. Áno, mám na mysli pieseň Chan Chan – a to doslova na mysli, lebo odkedy som začala rozmýšľať nad tým textom, točí sa mi dokola v hlave. Jej páchateľom je Máximo Francisco Repilado Mu?oz, umeleckým menom Compay Segundo (1907 – 2003). Pred pár dňami uplynuli práve tri roky, čo ho definitívne v 95 rokoch zradili obličky. Nemohol tak splniť svoj smelý plán dožiť sa 115 rokov, čo podľa jeho vlastných slov mienil dosiahnuť pokračovaním v dovtedajšej životospráve, teda popíjaním kubánskeho rumu, silným baraním vývarom a neodmysliteľnými kubánskymi cigarami, ktoré po Fidelovom komunistickom puči aj sám musel šúľať.
Okrem pozoruhodnej životosprávy mňa osobne zaujal Segundov názor na tanec včera a dnes. V istom rozhovore, kde sa ho pýtali, aká bola hudba v predcastrovskej ére, keď hral vo vychytených kubánskych orchestroch, nostalgicky si zaspomínal na párové tance, keď muž cítil, aká je žena horúca a došlo aj na bozkávanie na tanečnom parkete. A dnes? Žena skacká na jednu stranu, muž na druhú! Predtým si ženy kúpili šaty a muž, aby si mohol položiť ruku na jej chrbát, musel mať voňavú a veľmi drahú vreckovku. Teraz skáču hore dole a za jednu noc majú šaty celé špinavé a prepotené, katastrofa! Predtým ľudia tancovali na úrovni a šaty boli aj na konci večera čisté. Toto je rozdiel medzi včerajškom a dneškom! Presne tie nádherne tancujúce, čisté a voňajúce tanečné páry, noblesu medzivojnovej éry, som si predstavovala, keď som počúvala hudbu sivej eminencie afro-kubánskej hudby.
Compay Segundo sa k svojmu umeleckému menu dostal cez slangový výraz pre „compadre“ (kmotor, kamarát) a pre svoj príjemný sexy barytón, ktorým spieval druhý („segundo“) hlas basovej harmónie. Už v pätnástich skladal hudbu a bol uznávaným hráčom na klarinet, gitaru a tres (kubánska gitara, ktorá má tri zdvojené struny). A keďže mu tam stále nejaká harmónia chýbala, vymyslel tretiu gitaru armónico (sedemstrunový hybrid gitary a tres, zdvojená je struna d).
Aj keď skutočnej medzinárodnej slávy sa dočkal Segundo až v roku 1997 vďaka americkému gitaristovi a producentovi Ryovi Cooderovi ako najstarší účinkujúci na albume Buena Vista Social Club a tiež vďaka účinkovaniu v rovnomennom filme Wima Wendersa, svoj prvý významnejší medzinárodný ohlas zaznamenal už predtým, v roku 1994 v Španielsku na stretnutí hráčov flamenca a sonu. Práve na základe tohto úspechu vznikol o rok v španielskej produkcii jeho prvý zahraničný album Antologia de Compay Segundo, ktorý je aj v našej hudobnej ponuke na stiahnutie. Compayovo kvarteto predstavuje dvakrát sedemnásť najznámejších piesní jeho neuveriteľnej 65-ročnej muzikantskej kariéry. Začína sa autorskou prvotinou Yo Vengo Aquí, napísanou v roku 1922, a končí sa už spomínaným najväčším hitom Chan Chan, ktorý napísal v roku 1987. Je zaujímavé počuť túto pieseň v inom, oveľa jednoduchšom aranžmáne ako v tom buenavistovskom. Dvojalbum je skutočne antológiou a ocenia ho najmä tí, čo hľadajú bohatý dokument s historickou hodnotou. Hudba, ktorú na albume nájdete, je čistý son (afro-kubánska hudba, ktorá vznikla miešaním afrických a španielskych prvkov a z ktorej vychádza to, čo dnes nazývame salsa, rumba, latino jazz), elegantný a sofistikovaný, s jednoduchými aranžmánmi. Najviac priestoru tu právom dostáva Segundovo armonico a jeho nádherný harmonický hlas.
A potom prišla veľká sláva Buena Vista Social Clubu a ďalšie albumy na seba nenechali dlho čakať. Pri príležitosti Segundovych 90. narodenín vyšiel v roku 1998 jeho prvý americký album Lo Mejor de la Vida/Najlepšie v živote, ktorý tiež nájdete v našej ponuke. Skladby pochádzajú zo Segundovho prvého slávneho obdobia z 20. a 30. rokov. Príjemné, zväčša ľúbostné piesne v strednom tempe spieva niekoľko hosťujúcich spevákov, čo meno – to kubánska legenda, napríklad Pio Leyva či Omara Portuondo. Segundo ako správny hostiteľ necháva hostí žiariť, ale v pozadí drží jednotný štýl celej nahrávky. Kapela hrá uvoľnene a akoby len improvizovala. Hudobníkom aj spevákom sa podarilo vystihnúť klasickú dobovú náladu, napriek tomu nahrávky nepôsobia nijako muzeálne.
O rok nasleduje ďalší album, Calle Salud, ktorý rekonštruuje kubánsku hudbu 30. rokov. Oproti predošlému je oveľa živší a pestrejší, mieša afro-kubánsku rumbu, vidiecky folklór a prvky dixielandu vo vlastných kompozíciách. Segundov plný hlas, spolu s Hugom Garzónom a v jednej piesni aj s Charlesom Aznavourom, vyniká nad príjemne mäkkým hudobným sprievodom malej kapely a netypického klarinetového tria. Na albume opäť nechýba najväčšia Segundova hitovka Chan Chan a opäť v trochu inej verzii, ako ju poznáme v podaní Buena Visty.
V ponuke na stiahnutie na našom portáli si môžete Calle Salud stiahnuť spolu s predošlým albumom Lo Mejor de la Vida za cenu jedného albumu (!) v spoločnom balíku, ale samozrejme, ak chcete, tak aj len po jednej skladbe. Pre mňa bolo najzaujímavejšie porovnanie hitovky Chan Chan pred a po úspechu v podaní Buena Visty.
Zatiaľ čo Buena Vista Social Club bola naleštená a do posledného detailu naaranžovaná bezchybná šou vhodná do veľkej Carniege Hall, živá a uvoľnená hudba Compaya Segunda je ako stvorená na príjemné letné posedenie v malej krčmičke, v záhrade či na terase. Neruší a bude sa skvelo hodiť k horúcemu letu a chladivému mojitu, prípadne ku karnevalovému večierku,
Elena Akácsová viac od autora »
Vaše reakcie [23]
Trenčianske folklórne a intelektuálne slávnosti
Mladý pán, ja za stovku nelíham!
Čo pustiť dieťaťu, aby počulo, kam sa narodilo
Je lepšie byť smutný v rólsrojsi, jak veselý na bicykli!
Mať jej hlas, všetci by mi ležali pri nohách