Mladý pán, ja za stovku nelíham!

Sedeli sme s vedúcim detského folklórneho súboru z okresu Veľký Krtíš na schodoch kulturáku a rozprávali sa o tom, aké ťažké je postaviť zaujímavý program vhodný pre deti. Ja som mala na mysli skôr tanečnú techniku a ako ju prispôsobiť detským interpretom, ale môj veľkokrtíšsky kolega riešil oveľa zásadnejší problém. Niekoľko rokov robil v susednej dedine zber pesničiek a s hrôzou zistil, že z tých asi tristo neznámych kúskov, čo zapísal, nemohol v detskom súbore použiť takmer žiadnu. Vraj väčšina z nich bola mimoriadne vulgárna a ak v nich náhodou nebolo žiadne sprosté slovo explicitne použité, tak zas boli plné erotických metafor a narážok. To predsa nemôže učiť deti, však by ho rodičia, ale najmä všelijakí okresní mravopočestní cenzori, prizabili!

Neverila som mu, že to nie sú len nejaké trápne terchovské odrhovačky, ktoré nejaký opilec zvulgarizoval po desiatom poldeci v krčme a teraz ich vydáva za rodinné striebro, čo zdedil od prapradeda, pokiaľ mi ich niekoľko nezaspieval. Neboli to žiadne umca-umca odrhovačky, ale nádherné, melodicky komplikované hudobné skvosty. A skutočne boli plné vášne, erotiky, sexu a archaických metafor. V ten večer som ho donútila, aby ma aspoň tri z nich naučil a keďže ja som ich zas obratom naučila našich muzikantov, stala som sa tak trochu nechtiac expertkou, zberateľkou a šíriteľkou tohto typu pesničiek. Fungovalo to podobne ako zbieranie a vymieňanie známok. Napríklad vedúci folklórnej skupiny z Dobrej Nivy mi bol ochotný prezradiť dve od nich, ak ho naučím ja jednu svoju od Krtíša. A tak. V Slovenskom rozhlase alebo v priamom prenose z Východnej by ste ich márne čakali, ale v zákulisí rôznych folklórnych podujatí niekoľko rokov čulo prebiehala táto regionálna kultúrna výmena.

Medzičasom sa zmenili pomery, uvoľnili mravy a vydavatelia pochopili, že sex predáva. Dalo sa čakať, že skôr alebo neskôr sa objavia aj slovenské erotické piesne v ich ponuke. Aj v tej našej, na stiahnutie, samozrejme. Nájdete tu hneď dva najnovšie albumy z edičnej série SĽUKu, nazvanej Najkrajšie slovenské ľudové piesne. Jeden sa volá Láska, bože láska a druhý Pýtala sa Eva Adama. V oboch prípadoch má výber, dramaturgiu aj hudobné spracovanie na svedomí Štefan Molota, pod ktorého vedením aj orchester ľudových nástrojov SĽUKu albumy nahral.
Čo sa týka hudobnej stránky nahrávky, platí to, čo som napísala v recenzii detských albumov Kukulienka, kde si bola a Dínom, dánom. Nie sú to žiadne experimentálne hudobné kompozície ani skladateľské či interpretačné exhibície na úkor samotnej pesničky. Hudobný sprievod spevákov-sólistov hrá spoľahlivo, čisto a dodržiava regionálny a hráčsky štýl z miesta pôvodu pesničiek. 

Prvý album Láska, bože, láska by mal podľa obalu obsahovať najkrajšie slovenské ľúbostné piesne, ale v skutočnosti je to len náhodný výber piesní s ľúbostnou tematikou, hlbší zmysel a súvislosti tam nehľadajte. Keďže väčšina ľudových pesničiek, respektíve akýchkoľvek pesničiek je o láske, dalo by sa takýchto výberov urobiť nekonečné množstvo. Najzaujímavejšie na tomto albume je hosťovanie slovenskej folklórnej legendy Darinky Laščiakovej s ešte legendárnejšími hitovkami Ej láska, láska, Už sme, bača, ovečky podojili a Do dvorčeka, do dvora. Okrem toho tu nájdete ďalšie všeľudovo známe piesne Láska, bože, láska, Červené jabĺčko či Zaleť sokol v lyrickom podaní Veroniky Malatincovej.

Oveľa inšpiratívnejší výber však Štefan Molota vykonal na druhom albume Pýtala sa Eva Adama s podtitulom Najkrajšie slovenské žartovno-posmešnícko-erotické piesne. Osobne by som poradie prívlastkov prehodila a možno aj pritvrdila, ale chápem, že SĽUK je stále príspevková organizácia Ministerstva kultúry, a tak s edičným plánom nechceli príliš provokovať schvaľovateľa, veď čo keby bol z KDH.
Ale teda inak tento album rozhodne provokatívny je, i keď najvulgárnejšie je na ňom hádam slovné spojenie už sú moje vajcia v rici v piesni Keď som išiel od potôčka. Charakteristické pre ľudovú pieseň je skôr používanie rôznych metafor namiesto vulgarizmov. Napríklad pre vagínu sa používa priam zvukomalebné pomenovanie frndžalka alebo metaforické spojenie zlatá litera či tri zlaté struny. Alebo pre taký samotný sex nachádzal slovenský ľud metafory ako čítať kalendár, lúčku kosiť, preorávať brázdu či chodiť si po nebeskú slávu. Piesne sa dotýkajú aj riešenia erektilnej dysfunkcie (dám si končiar oceľovať), žiarlivosti (a keď budeš iným dávať/zvonček bude ucingávať), domáceho násilia, a to nielen na ženách (mrchavýho muža mám/nič nerobí len pije, aj ma smutnú vybije aj vyteremtetuje), ale aj na mužoch (jedna žena muža dobila/miesto metly izbu s ním zametala), či počiatkov ženského emancipačného procesu (Dám ťa ja, mužíčku, do takej školy, čo mi budeš robiť po mojej vôli).

Výber síce neobsahuje ani jednu z mojich najobľúbenejších, ale mnohé by som

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [15]