Prvé zamestnanie je ako prvá láska

Po náročnom a nervy drásajúcom dni v práci, popíjajúc kávu, sediac pod baldachýnom reštauračnej terasy a sledujúc opálených, v bielom odetých okoloidúcich, som si spomenula na príhodu z môjho úplne prvého zamestnania.

Môj šéf v ten deň prišiel do práce po dovolenke v Juhoslávii. Aby pekne vyniklo jeho čokoládové opálenie, obliekol si bledé nohavice aj košeľu. Po dopoludňajšom blázinci zašiel do našej kancelárie. Práve sme pili poobedňajšiu kávu, každá pri svojom stole. Oprel sa o ten môj a začal rozprávať zážitky z cesty. Po čase mi zazvonil na stole telefón a na druhom konci chcel vedúci iného odboru rozprávať so šéfom. Odovzdala som mu slúchadlo a aby som nepočúvala, o čom sa bavia, vzala som moju šálku od kávy, rovnako od sekretárky sediacej oproti, že ich zatiaľ umyjem.

Káva vtedy ešte Popradská Extra Špeciál neexistovala, ale robili sme si ju aj tak pekne tuhú. Ako som spravila krok k dverám, jedna šálka sa mi vyšmykla z ruky na koberec. Nerozbila sa, ale tmavohnedý grunt z nej vystrelil a rýchlosťou rakety od hlavy po päty ostriekal môjho telefonujúceho opáleného a v bledučkom odetého šéfa. Pozrel sa na mňa len tak akoby mimochodom bez akejkoľvek známky prekvapenia a zmeny tónu hlasu a telefonoval ďalej. Vtedy som zistila, čo doslova znamená, keď sa človeku podlomia kolená. Ja som na kolená aj padla a začala zberať vykydanú zmes z koberca a lyžičkou vkladať späť do šálky. Inokedy dôstojne sa pohybujúca sekretárka vyskočila ako srna, prebehla do kúpeľne, namočila nejaký uterák a začala ním šéfa čistiť od hlavy až k topánkam. Dosť kontraproduktívne, podotýkam.

Tretia prítomná kolegyňa, moja dovtedy najbližšia priateľka, ktorej som vždy tak veľmi verila, tá mrcha jedna zradná a nespoľahlivá, sa hodila o svoj stôl a sledujúc jedným okom zmätok, ktorý sme so sekretárkou naďalej produkovali a stupňovali a druhým okom stále bez pohnutia telefonujúceho šéfa, začala výskať od smiechu, slzy jej tiekli a nič ten prekliaty rehot nevedelo zastaviť. Keby nebola v šiestom mesiaci tehotenstva, hodila by som do nej v zúfalstve a hneve druhý mokrý uterák, ktorý som medzitým namočila aj ja, aby som pomohla sekretárke ešte viac rozbabrávať škvrny na šéfovej košeli a nohaviciach, pričom sme sa obidve svedomito vyhýbali chúlostivým partiám na nohaviciach, takže zakrátko už len tie mal na nich suché.

Konečne dotelefonoval. Povedala som si, tak a teraz po celom tom čase, čo som tu budila kladný dojem z mojej práce, ho budem počuť vôbec prvý raz kričať a možno ma aj vyhodí, veď si ani iné nezaslúžim. Zložil slúchadlo, pozrel sa na mňa a spýtal sa: „Janka, a to sa čo stalo?“ Neriadený zhluk spolu- a samohlások vychádzajúci z môjho hrdla, ktorý bol snahou o ospravedlnenie, mu veľa informácií nepriniesol. Tak len sucho skonštatoval, aby sme to nechali, že to aj tak dole nezíde. Odišiel do svojej kancelárie a vyšiel z nej, až keď mu jeho žena priniesla čisté oblečenie. Tie pekné nohavice a tuzexovú košeľu som na ňom už viac nevidela. Nikdy predtým ani potom som sa necítila tak silno pokarhaná za to, čo som vyviedla. Bez zvýšenia hlasu a hocijakých sankcií som sa cítila úplne pod psa a doteraz ma to zamrzí, hoci už na to spomínam s úsmevom.

Vraví sa, že prvé zamestnanie je ako prvá láska. Ak sa vydarí, budeš naň s nostalgiou spomínať po celý zvyšok svojho života. Aj keď sa nevydarí, zabudnúť naň sa nedá a v oboch prípadoch sa zvyčajne stáva osobným etalónom, ktorým meriaš všetky ďalšie zamestnania. To isté sa nepochybne týka osoby s pracovnou pozíciou nevyhnutne spojenou – šéfa.

Po všetkých ďalších rokoch v pracovnom procese a obmene mojich nadriadených som lepšieho vedúceho nemala. Ešte za éry zúriaceho socializmu nás riadil západným štýlom, nebolo problémom pre nás pracovať do večera, dostali sme sa na služobné cesty, na ktoré sa nemali šancu dostať ľudia z bežných firiem, v ktorých ku koncu pracovného času stáli zamestnanci v rade pred pichačkami už polhodinu pred sirénou. Určite ma toto miesto a on osobne ovplyvnili na celý zvyšok môjho pracovného života.

Niet nad prvú lásku, prvé zamestnanie, prvý trapas.

Ďalšie články z utorka 25. júla 2006
Eli Elias: Kapitola siedma – Spasiteľ Hyena alebo Otravuje vás vaša žena? Otrávte ju!
Juraj Malíček: Bavia sa dnešní teenageri ako my v ich veku? Dúfajme!
Redakcia: Najčastejšie otázky pri sťahovaní hudby
Tlačový oznam: „Čo majú trpaslíci najradšej?“ opýtal sa Tungdil. „Pivooooo!“ ozvalo sa hlasito z Brlohu.