Tóny dozneli, mladý dirigent si po pohybovo mimoriadne náročnej hodine a bez náznaku zjavnej únavy spokojne oddýchol. Všetci štyria sólisti už stoja na pódiu a spoločne s orchestrom a zborom opery rozdávajú úsmevy divákom aj sebe navzájom. Práve stíchlo Mozartovo Requiem.
Hľadisko zaplnené tak do dvoch tretín tlieska. Staršia pani v tmavomodrom kostýme s brošňou na fazóne odovzdáva sólistom obligátne kytice. Tlieskam aj ja. Naozaj pekná hudba. Viem si predstaviť, ako mi časť Lacrimosa raz zahrajú v krematóriu. (Nič také ako Stairway to Heaven, Voda, čo ma drží nad vodou, Zbor Židov a pod. Tie boli zložené pre život, ak sa hrajú na pohreboch, tak život jeho účastníkom pri neskoršom počutí znepríjemňujú.) Z hudobného nosiča, z ktorého bude znieť v lepšej kvalite, interpretovaná umelcami zvučnejšieho mena a vyšších kvalít než tu. Tam, pokojne ležiac, moje uznanie ťažko dokážem dať najavo. Tak ho vyjadrím potleskom už tu a teraz. Ako poctu Mozartovi, jeho žiakovi a hoci po nie stopercentnom výkone – aj interpretom.
Diváci teda tlieskajú, účinkujúci sa spokojne usmievajú. Do toho sa z horného radu hľadiska opakovane ozve hlasné, no osamelé BRAVÓÓÓ!, ktoré akosi nekorešponduje s nijako zvlášť nadšene sa tváriacim okolosediacim publikom. Až tak sa táto interpretácia niekomu páčila? Napriek snahe mladých protagonistov toto žiadne svetové predstavenie nebolo. Nedá mi nepozrieť sa hore. A tam stojí náš slávny spevácky umelec a neprestáva s hlasným oduševnením prejavovať svoje nadšenie.
Priemerný divák, v tejto chvíli reprezentovaný mnou, hneď začína o sebe pochybovať a zvažovať a pociťovať. Som naozaj taká nevnímavá k umeniu, že neviem oceniť jedinečnosť prežitého okamihu? Tu stojí Majster, pre ktorého je hudba celým životom a spevom dosiahol vo svete mnoho uznania a iných pôžitkov. Takmer sa nadnáša v eufórii, a ja tu chladne sedím na zadku a vlažne tlieskam. Pritom neviem tie tóny vyspievať ani tak ako zboristka, ba aj občas udrieť do bubna v presne určený moment by sa mi ťažko podarilo. Mať tak niečo z môjho hudobného umenia predviesť na pódiu, asi by som od hanby zhorela. A nie som napriek tomu všetkému schopná ováciami oceniť tých, ktorí toto dokážu?
Tá interpretácia však naozaj nebola bezchybná. Moje nevycibrené uši sa nepomýlili, keď v nich zarezonoval z času na čas nedotiahnutý tón. A uši Majstra si iste svoje užili v oveľa väčšej miere. Tak do frasa, prečo tak skanduje? Nenazbierala som odvahu ísť sa ho na to spýtať. Predsa len, on celebrita a ja len taká obyčajná diváčka. Odvtedy, a to už je pár mesiacov, sa vďaka mojej nesmelosti príčinou jeho reakcie zatiaľ bezúspešne zaoberám. Nešikovne som si sama rozpracovala možné teórie:
1. Tí mladí speváci, alebo aspoň jeden-dvaja z nich, sú skutočné talenty, ktoré odhalil zatiaľ len on. Možno ani oni sami o tom nie sú presvedčení a takto do nich – podobne ako Rafael do Palomy – hučí svoje presvedčenie.
2. Niekto z účinkujúcich je chránenec alebo príbuzný VIP návštevníkov predstavenia, ktorí sa na jeho uvedení sponzorsky podieľali, ba možno majú divadlo pod dlhodobým patronátom. Aj takto sa sponzorom prejavuje vďaka.
3. Divákov treba vychovávať. Za zážitok z vystúpenia nestačí len zaplatiť. Treba ho aj náležite verejne oceniť. Tak sa to robí na veľkých javiskách a je načase, aby sa tak robilo aj na malých. Buď je tá snaha nezištná, alebo, ako v bode vyššie, so zreteľom na sponzorov.
Mám neodbytný pocit, že mi tam pravé rozuzlenie stále chýba. Možno na to prídu čitatelia. Možno si T-Station príde prečítať sám Majster a osvetlí mi tú záhadu najkompetentnejšie. Budem vďačná. Už by sa mi patrilo začať riešiť aj nejaký iný problém.
Ďalšie články z pondelka 28. augusta 2006
Eli Elias: Kapitola dvanásta – Čistý sex v špinavom moteli alebo Ako nezabiť Chlpaté Koleno
Peter Pišťanek: Ostražitosť väčšinovej populácie
Imrich Rešeta ml.: Na palube lietadla, ktoré netrafilo
Jana Kováčová viac od autora »
Vaše reakcie [4]
Prvé zamestnanie je ako prvá láska
Láskavý cynizmus, cynická láskavosť
Nech ten hajzel skočí!
Vyplatí sa predvolebné lži posudzovať z hľadiska výsledku?
Máte právo volať o pomoc - a to jednoznačne!