Live: ináč to ani dopadnúť nemohlo

Neviem, čím to je, ale od detských čias milujem klasický český animovaný film, najmä ten z 50. a 60. rokov. Mená ako Zeman, Trnka, Týrlová, Hoffman, Bedřich, Kladiva či Švankmajer u mňa spoľahlivo vyvolávajú slastnú triašku. Je zvláštne, že z ich filmov sa u nás na DVD dostal len nepatrný zlomok. Tých titulov je tak na prsty dvoch rúk. Zatiaľ žiadny z českých vydavateľov DVD nesiahol napríklad po niektorom z klasických celovečerných filmov Jiřího Trnku. A prakticky kompletnú kolekciu filmov Karla Zemana máme možnosť mať na DVD len vďaka japonskému vydavateľovi, rovnako tak aj 2DVD s krátkymi filmami Hermíny Týrlovej (kto z mojej generácie by si z televízie nepamätal jej slávny Uzol na vreckovke alebo Vlnenú rozprávku?).

Rovnako som ako chlapec bol (a dodnes som) fascinovaný disneyovkami a tiež sovietskymi animovanými filmami. Takých Troch tučniakov (Tri tolsťaka) Valentiny Brumberg (hraná verzia tejto rozprávky sa v ČSSR premietala pod názvom Princ so železným srdcom) by som si hrozne rád niekedy pozrel znovu. Asi najfascinujúcejším ruským tvorcom animovaných filmov je Jurij Norštejn. Jeho najlepšie filmy vyšli už pred pár rokmi v Rusku na DVD, ja som sa to však dozvedel až teraz, na základe tejto recenzie. Takže idem zháňať.

Celkom zaujímavý by mohol byť aj nový film Jiřího Menzela Obsluhoval som anglického kráľa podľa románu Bohumila Hrabala. Priznám sa, že k neskoršej tvorbe tohto slávneho českého spisovateľa som trochu rezervovaný, pre mňa sú vrcholom jeho rané práce. Tie neskoršie, ktoré písal v 70. a 80. rokoch, už nemusím. „Anglický kráľ“ však zo všetkých tých Postřižín a Slávností snežienok vytŕča ako vybrúsený diamant zo slamy. Uvidíme, čo z toho urobí Menzel. Má za sebou niekoľko hrabalovských adaptácií, tak sa hádam môžeme tešiť na ďalšiu.

Na stránkach môjho vysoko obľúbeného magazínu Euportál sa objavil článok o inom zaujímavom filme, Da Vinciho kód. Autor článku Dan Drápal uvádza tento film nakrútený podľa rovnomenného bestselleru Dana Browna ako odrazovú plochu pre širšie zamyslenie sa nad tradičným európskym kresťanstvom a ateizmom.

Áno, je tu opäť moja obľúbená téma: stret civilizácií. Opäť z Euportálu som vybral skvostný článok o islamskej hrozbe. Benjamin Kuras sa pýta, či nám hrozí európsky islam alebo islamská Európa. Autor doslova píše: „Ak si ešte robíte starosti, či bude, alebo nebude ten obávaný stret civilizácií, upokojte sa. Nebude. Už je za nami a Európa ho prehrala. Teraz už prebieha len jej islamská okupácia.” Dúfam, že sa mýli. Záleží to aj na obyvateľoch krajín najviac ohrozených mohamedánskym prisťahovalectvom, či sa konečne postavia na odpor a na obranu civilizácie svojich predkov.

Vždy ma zaujímali prekvapivé fakty o notoricky známych predmetoch dennej potreby. Taký prepravný kontajner možno nepatrí práve medzi predmety dennej potreby, ale človek sa s ním stretáva takpovediac denne, naloženým na kamióne, na vagóne, v prístave – prinajmenšom každý z nás, čo žije vo väčšom meste. Zaujíma vás, kto kontajner vymyslel a akú revolúciu v logistike tým spôsobil?

My, čo žijeme skôr na vidieku, sa s kontajnermi tak často nestretávame. Zato s tanierom prichádzame do styku denne (s výnimkou tých, čo doma žerú z koryta). Tanier je podľa mňa skvelý vynález. Hlboký i plytký (mhm, radšej hlboký!), dezertný, šalátový i kompótový. Mám ich rád všetky! Z poslednej dovolenky v Španielsku pred veľa rokmi som si priniesol súpravu rozmanitých tanierov a misiek podľa tradičného katalánskeho vzoru (niečo ako katalánsky cibulák), stále ich používam a cítim sa ako v Stredomorí. Pred vynálezom taniera museli asi naši predkovia jesť svoju tresku rovno z papiera, že? Ako prichádza tanier na svet?

Keď sa pred pätnástimi rokmi objavil spoločenský týždenník Reflex, aby vyplnil chýbajúce miesto na trafikantskom trhu, začal som si ho kupovať priam od prvej chvíle. Dodnes si ho pravidelne kupujem a čítanie Reflexu sa stalo mojím víkendovým rituálom (aby som si po víkende napravil náladu zo začínajúceho pracovného týždňa časopisom Týden, ktorý zasa vychádza skraja týždňa). Reflex som si obľúbil na prvý pohľad aj vďaka neobvyklému dizajnu, ktorý mal na svedomí grafický dizajnér Aleš Najbrt. Páčilo sa mi, ako využil vplyvy a formy tradičného českého medzivojnového kubizmu a pritom ostal súčasný a moderný. Či skôr postmoderný. Tu je s ním rozhovor.

Na Slovensku nikdy nevychádzal žiadny týždenník, ktorý by sa Reflexu, Týdnu, Instinktu či Mladému světu (nech mu je zem ľahká) čo len približne vyrovnal. Pamätám sa na sklamanie, ktoré som zažil, keď sa mi pred rokmi dostalo do rúk prvé (a pre mňa zároveň aj posledné) číslo časopisu Live. Sľubne hrubý magazín, s ktorým som však bol hotový za necelé dve minúty listovania, pretože v ňom nebolo NIČ, čo by ma mohlo zaujímať. V týchto dňoch sa tento časopis konečne odobral do večných lovísk, kde mu iste bude dobre v spoločnosti Momentu, Času a iných, na ktoré si už nikto nespomenie. O pozadí Live píše povolaný, bývalý redaktor Holetz.

Na záver už len zopár perličiek:

Herec Andy García predstavil v úlohe režiséra na festivale v Karlových Varoch svoj film o Castrovej Kube. Západným kaviarenským boľševikom sa asi nebude páčiť, pretože ich ikona Ernesto Guevara je v ňom vykreslený ako bezcitný a chladnokrvný vrah, teda podľa skutočnosti a nie podľa mýtu. Prečítajte si rozhovor s Garcíom. 

Aj napriek Castrovmu režimu je Kuba stále perlou Karibiku a keď tam čoskoro padne komunistický režim, bude to iste skvelé miesto pre život. Len tú čistku medzitým by som nechcel zažiť, to nebude žiadna plyšová revolúcia. Karibik mám zafixovaný v súvislosti s pirátmi Karibiku (filmovými aj tými naozajstnými) a s hľadačmi pokladov. Karibské more tvorí spolu s Červeným morom, Veľkou koralovou bariérou a Stredozemným morom najlepšie potápačské rajóny na svete. Žiaľ, Stredozemné more sa stále viac zanáša nečistotou, ako varujú odborníci.

Tu je viac od autora »
Vaše reakcie [4]