Už ma viacero ľudí oslovilo s otázkou, prečo sa ako Slovák prispievajúci na slovenský webový magazín tak intenzívne venujem českej kultúre, spoločnosti a vôbec českému živlu. Odpoveď je jednoduchá: týždenný prehľad koncipujem z toho najzaujímavejšieho, čo nájdem na stránkach, ktoré bežne a pravidelne navštevujem aj pre svoj osobný záujem. Mám rád české časopisy Reflex, Týden, Instinkt a Živel, sledujem aj viaceré české denníky, no a táto orientácia sa prejavuje i v mojej pravidelne rubrike. Občas niečo pridám aj zo slovenských zdrojov, ale keďže slovenské spoločensko-kultúrne týždenníky nečítam (nezaujímajú ma ani životné príbehy a zážitky hviezd reality shows, ani osudy príslušníkov smotánky, ani v akej vile býva ten-ktorý politik či poslanec), je toho málo. Ak na Slovensku vznikne a prežije nejaký týždenník, ktorý by sa pestrosťou obsahu a rešpektovaním inteligencie čitateľa vyrovnal magazínom Reflex či Týden, veľmi rád z neho budem vyberať zaujímavé linky. Mimochodom, ak máte nejaké dobré tipy na slovenské (ale aj české) weby, ktoré by mohli zaujímať aj iných, neváhajte a dajte ich do diskusného fóra. Určite ich nenechám bez povšimnutia.
Je zaujímavé, že aj napriek relatívne obsadenému českému mediálnemu priestoru v žánri farebných spoločenských týždenníkov (nie je to tak dávno, čo skrachoval populárny Mladý svět) sa nájdu optimisti, ktorí veria, že sa presadia s novým titulom. Taký je vydavateľ týždenníka Respekt, ktorý v novinovej podobe vychádza od prevratu, no má aj samizdatovú históriu. Som zvedavý, ako dopadne premena undergroundového šalátového Respektu na časopis s lesklou obálkou.
Asi máloktorý spisovateľ je mi tak krajne nesympatický ako Milan Kundera. A neviem, či je za tým jeho boľševická minulosť, ktorú v rámci spomienkovo-optimistického alibizmu teraz pre západných novinárov nazýva „príklonom k ľavicovým myšlienkam“ („Lepšia časť národa stála za komunistickou stranou“ – znie jeho vyjadrenie k atmosfére 50. rokov a ja by som mu zaň ešte dnes dal vytrhnúť jazyk dobiela rozžeravenými kliešťami), alebo jeho okázalé pohŕdanie českými čitateľmi a vôbec svojou pravlasťou, alebo jeho vyprázdnené a pozérske dielka. Podľa mňa Kundera napísal dve geniálne knihy: román Žart a zbierku poviedok Smiešne lásky. Tieto dve knihy by sa asi nachádzali v balíčku, ktorý by ma sprevádzal do vyhnanstva na opustený ostrov. O jeho novú tvorbu záujem nemám, a ani Kundera nemá záujem, aby sa dostal k tuzemskému čitateľovi. Preto jeho knihy v češtine nevychádzajú. Komusi to asi prekážalo, a tak hodil fanúšikovský preklad aktuálneho Kunderovho románu Totožnosť na net vo formáte *.pdf.
Pozrite si to, ak chcete, stiahnite si Totožnosť z tam uvedenej linky a nezabudnite sa pozrieť na veľmi zaujímavé diskusné fórum ku kauze Kundera.
Nedá mi neodcitovať z niektorých príspevkov:
„K. nechává překládat své knihy do řečí po celé zemi a jsem si jist, že norštinu finštinu či čínštinu, v Číně je nejpopulárnější hned za Potterem, asi moc nekontroluje.“
„Všichni K. mají jak na dlani, dokonce i Rusové, Číňani a Kubánci K. citují, kde můžou, tak už nechte těch řečí o tom, jak jsme my Češi pitomci, kteří se nenaučí jediný cizí jazyk, protože o tom to není.“
„Pokud jste si někdy porovnaly česky psané knihy a ty francouzské, nejlépe z poslední doby, zjistíte, jak K. šetří každým slovem, jak už není rozmáchle básnický, ale svázán svou francouštinou a překlady od L. A. jsou teké dosti sporné, stačí už jen žert.“
„Když je tak posedlý sebou a svým dílem a nechce nikde vystupovat, s nikým mluvit, novinářům lže, že si ho s někým spletli nebo před nimi utíká z restaurací a ani jeho vydavatel ve Francii ho pořádně nezná, tak proč si to všechno nenapsal do šuplíku i s tou svou proti-českou závětí, nenašel si nějakého svého Maxe Broda, kterému vytýká, jak porušil Kafkovo přání a byl by klid. Takle akorát vypadáme všichni jako idioti a K. taky.“
Myslím, že Kundera je obyčajný pozér.
To fotograf Miroslav Tichý je iný kaliber. Alkoholik, voyeur, ktosi medzi bezdomovcom a dementom, celý život fotografuje vlastnoručne zhotovenými kamerami, všetkými považovaný za blázna – a naraz bum! Svetová sláva. A umelec samotný na slávu kašle, svoje výstavy zásadne nenavštevuje, s médiami veľmi nekomunikuje. A pritom v tom nie je žiadna kŕčovitá póza, akú cítim u Kunderu: Tichý na to naozaj kašle.
Taký Vladimír Mišík je oveľa inšpiratívnejší umelec a som rád, že kvalita jeho albumov rokmi neklesá, skôr naopak. Aktuálny album Zmĺkli stroje je už na svete pár rokov, chcelo by to čosi nové. V rozhovore však Majster nič nenaznačuje.
Pobavila ma správa o dvojici českých pornohercov (žena a muž), ktorí sa chceli zosobášiť v kostole, ale na základe bdelého oznamu im v tom zabránili. Názor na to nemám. Na jednej strane chápem, že vzhľadom na ich profesiu je to do istej miery nevhodné, na druhej strane si myslím, že aj takí ľudia majú právo na kresťanské sviatosti, veď nikde nie je napísané, že sa časom nepolepšia a neurobia úprimné pokánie. A dovtedy majú žiť v hriechu? ;-)
Ono byť pornohviezdou nie je ľahký chlebíček. Niečo by o tom mohla vedieť aj Heather Millsová, zatiaľ ešte manželka Paula McCartneyho. Teraz má na krku kampaň britskej bulvárnej tlače, ktorá kdesi vyhrabala starú sexuálno-inštruktážnu publikáciu bohato ilustrovanú fotografiami, na ktorých Millsová pózuje v sexuálnych pózach s akýmsi figurantom. Domnievam sa, že je to trochu nespravodlivé, pretože nejde o žiadny hardkór (čo by podľa mňa bolo, keby bolo vidieť spojenie pohlavných orgánov, prípadne pohlavné orgány v iných sexuálne explicitných situáciách). Takých pseudoinštruktážnych knižiek sa v 80. rokoch vydávalo plno, napríklad v SRN, boli tam všelijaké polohy, ale nič nebolo vidieť. Hovorili sme tomu „poloporno“. Veď sa pozrite. Tu je jedna séria, a tu druhá. Ako sami môžete vidieť, až také hrozné to nie je.
Myslím, že ide o celobritskú kampaň proti Millsovej, ktorú mal od jej sobáša s McCartneym kdekto v zuboch (asi ako v Čechách Veškrnovú po sobáši s Havlom), a keďže sa teraz rozišli, tak je na voľný odstrel. Bulvár vie byť niekedy hrozná stoka!
No čo, McCartney si bude asi musieť nájsť novú ženu. Najlepšie vegánku, aby mu v posteli nezapáchala skonzumovaným mäsom. Ozaj,
Peter Pišťanek viac od autora »
Vaše reakcie [5]
Voľby a eurarabský kalifát
Live: ináč to ani dopadnúť nemohlo
Týždeň pod psa
To, že ste paranoidná, ešte nemusí znamenať, že vám v pôrodnici nezamenili dieťa.
Španielska iniciatíva proti futbalu