Pán premiér, nehučte!

Na Západe sa vraj o voľbách rozhoduje v televíznych diskusiách. V USA vraj určite. V Nemecku všetky médiá čakali, ako dokáže Angela Merkelová kontrovať rétoricky vycvičenému Schröderovi, v Česku sa minulý týždeň tesne pred hlasovaním vysielali hneď tri duely predsedov dvoch najsilnejších politických strán – každý v inej televízii.

Na Slovensku sú politické diskusie presne ako celá kampaň: neuveriteľne nudné. Politici (tí lepší) v nich exhibujú nadrvené poučky svojich PR makerov a servilní moderátori im zväčša k tomu iba dolievajú minerálku. Skočiť do reči sa odvážia málokedy, stíšiť ich nevedia, vyhodiť niekoho zo štúdia vtedy, keď si z rozhlasu spraví hlásnu trúbu rasizmu a šovinizmu, by bol precedens, ktorý by nemal obdoby.

A tak si Mikuláš Dzurinda v Site na prinesený stojanček vyťahuje papieriky s obvineniami proti Ficovi a Róbert Fico sa zakaždým, keď ho moderátor náhodou vyzve, aby akože odpovedal na konkrétnu otázku, stane malým deckom, ktoré žaluje, že ten a ten mal viacej času a že ho tiež neprerušovali. Moderátor, prirodzene, ihneď stíchne. Pre istotu, aby sa náhodou niekto neurazil, nechá Mečiara splietať svoje politické vízie z vlastného duševného sveta či pani Martinákovú odhaľovať tajomstvá dávno podpísaných koaličných zmlúv. Na otázku odkiaľ to viete? mu pokojne postačí odpoveď máme svoje zdroje v kuloároch. Resumé: V podstate si každý robí, čo chce a nikto sa nič nové nedozvie.

Na Slovensku sa pred voľbami bieda moderátorov politických diskusií odhaľuje naplno. Profesionáli si nedokážu udržať odstup, tým, ktorí by to dokázali, zase chýba odvaha a profesionalita. Od STV až po JOJ. Markizáckym veteránom, duu Puškárová & Krajcer, by po viac ako štyroch rokoch kamarátšaftu s tzv. liberálmi minimálny zmysel pre objektivitu veril málokto, navyše často zostanú bezradní a buď sa nechajú uniesť emóciami, a dokonca sa s politikom pohádajú (Zlatica), alebo na to, aby diskusiu aspoň čiastočne dostali pod kontrolu, používajú v zásade nepodarený dvojzmyselný humor (Dano). Veronika Tóthová sa v Boxe, v snahe tváriť sa ako tvrdá, dopustí takých heftov ako z boja proti korupcii sa nikto nenaje, zajakáva sa a napríklad otázku pre Jána Slotu na jeho home video z nejakej bratislavskej krčmy pokladá s obavou, že jej Slota jednu strelí. A tak sa pre istotu drží stranou a zbytočne neprovokuje, koniec koncov, ako to robia i jej kolegovia. Potom to tak dopadá: Eva Černá vo víre vášní vyhlási, že cirkev by si mala urobiť poriadok s teplošmi, Marián Kotleba v SRo očisťuje spoločnosť od komunistov, socialistov a liberálov (kto tu zostane?) a odmietne parlamentnú demokraciu, načo mu moderátor kontruje spokojným dobre teda, Mikuláš Dzurinda pri obvineniach proti Smeru variuje tézu počuli sme v kuloároch do fantastického ľudia mi hovorili.

Udržať politika na uzde a prípadne z neho niečo i dostať, to je kumšt. Jeremy Paxman raz vraj vo svojom programe niekomu zopakoval svoju otázku dvanásťkrát, kým na ňu dostal odpoveď, Václav Moravec z Českej televízie zasa, aby donútil rešpektovať pravidlá jeho Otázok, napomenul Jiřího Paroubka pamätným pán premiér, nehučte!. V rozhovore, ktorý s ním robila kamarátka, povedal, že dve političky raz stíšil tak, že sa ich spýtal, či tu chcú byť ako na schôdzi domovníčok v Prahe 5. Predstava, že by takéto niečo použila Veronika Tóthová, navyše bez strachu v očiach z toho, že jej Slota jednu strelí, je asi naivná. Slovenskí moderátori strácajú rešpekt a politikov sa jednoducho boja.

Pri obsahovej analýze Moravcových otázok sa zistilo, že on sám so svojimi otázkami a komentármi zaberie 40 percent trvania relácie – je teda dominantnou osobnosťou. Slovenským moderátorom, snáď s výnimkou Braňa Závodského či moderátoriek TA3, sa naproti tomu programy zvrhnú na sériu voľných šou jednotlivých politikov, v ktorých je v podstate stále to isté a v ktorých vďaka tomu majú šancu uspieť jedine tí, ktorí v tom vedia chodiť. Ak moderátor neustráži reláciu, tak vytrénované typy svojho protivníka jednoducho zvalcujú. Postavte pred Dzurindu nejakého treťotriedneho poslanca Smeru, či Magdu Vášáryovú pred Róberta Fica: je to pre nich mediálna poprava.

Ak sa na televízne diskusie má dať naozaj pozerať, chce to skúsené osobnosti, ktoré majú backround a zároveň to v televízii vedia. Chce to moderátora, ktorý sa nenechá Róbertom Ficom zotrieť ako malý chlapec a rezignovane mu nedaruje moderovanie diskusie. Moderátora, ktorý by kohokoľvek s vetou skôr, než odpoviem na otázku, by som chcel zdôrazniť toto uťal už v zárodku.

Potom sa už nemôže stať, že niekto nechá Mikuláša Dzurindu inštalovať si stojany s predvolebnými heslami, že si politici budú vymýšľať bez toho, aby ich moderátor postavil do svetla nedôveryhodných klamárov a určite sa nestane, že bude Slovensko týždeň diskutovať o tom, či pre Kotlebove výroky nemala byť diskusia v rozhlase prerušená.

Pretože dobrý moderátor by netáral a tú diskusiu zrušil v desiatej minúte.

Ďalšie články z utorka 6. júna 2006
Barbora Tinková: Aj tak raz budem žeriavnikom!
Maxim E. Matkin: Ja predsa nie som boh, aby som odpúšťal, láska moja
Imrich Rešeta ml.: Spomienky na gejšu a čosi viac