Pasívny snoubordista

„Som pasívny snoubordista,“ povedala moja sestra. Podľa nej sa ľudia delia na lyžiarov a snoubordistov a ona, hoci nikdy na snouborde nestála, je práve členom skupiny S. Fatálny omyl nastal, keď ju v siedmom ročníku na základnej bez predchádzajúceho psychologického posudku postavili na lyže. Nikdy ju to nebavilo, a tak sa v tom nikdy nezdokonaľovala. Veď ona je snoubordista!!! Zatiaľ pasívny.

V treťom ročníku na výške, keď som zasa raz nevedela, čo so svojím životom, krstná mama mi ako darček k meninám zaplatila sedenie u astrologičky. Týmto ľuďom, podľa mňa, platíme za to, aby z nášho najhlbšieho vnútra vytiahli čosi, v čom sme dobrí a výnimoční, zvýšili nám sebavedomie a pripravili, orindž - neorindž, jasnejšiu budúcnosť. Spomínaná teta astrologička, okrem toho, že jej byt sa stal vzorom pre môj ďaleká future byt, našla niekde vo hviezdach moje talenty. Prekvapujúco medzi nimi nebola hra na klavír, na ktorý som chodila sedem rokov bez štipky preukázateľného hudobného sluchu, zato som tam našla veľa vecí, ktorým som sa nikdy nevenovala. Napríklad hrnčiarstvo, výroba keramiky, športový tanec, práca so sklom – ak nerátam rozbíjanie.

Všetci sa zhodneme, že s talentom na niečo sme sa už narodili. V podstate je úplne jedno, či to má na svedomí genetika, alebo dátum a čas narodenia. Dôležité je rozvíjanie do vienka vloženej predispozície. Celý svoj doterajší život som strávila hľadaním daru. Môžem povedať, že naše školstvo mi to vôbec neuľahčovalo, ba priam mi hádzalo polená pod nohy. Napríklad v piatom ročníku na základke mi pochovala školská porota od škôlky budovanú kariéru recitátora, keď vyhlásili, že môj prednes bol síce skvelý, ale pre jedenásťročné dievča nie je vhodné prednášať o smrti a pohrebe Babičky. Na druhej strane vo mne objavili schované rebelatstvo a mojím snom sa stal boj za spravodlivosť.

Tak som v ranom veku zistila, že talentovaným netreba závidieť, ale si ich vážiť, a aj to, že často zostávajú nepochopení. Na strednej som obdivovala spolužiakov, ktorým sa matika zdala logická, kým ja som mala ťahák na možný postup pri riešení kvadratických rovníc (čo mi aj tak nepomohlo). Na výške som túžila mať fotografickú pamäť a čítať rýchlo ako Číslo 5 žije. Ako zaradenej do pracovného procesu mi najviac chýba talent „vedieť sa predať“. Samozrejme, sem-tam sa v mojom živote objaví niečo, v čom som fakt dobrá, na čo mám talent od prírody. Chvíľu ma to teší, ale sa neviem presvedčiť, že toto je ono – dvanásť skvelých vlastností a zručností od dobrých sudičiek. Bolo už len nutnosťou naučiť sa žiť v sivom priemere a podľa knižky Netrápte sa pre maličkosti sa zmierujem s nedokonalosťou a denne prenechávam slávu iným.

Všetko sa zmenilo, keď moja sestra prišla s teóriou o pasívnom snoubordistovi. Zrazu je veľmi jednoduché povedať: „Som pasívny režisér hudobných klipov. Keď sa započúvam do pesničky, v hlave sa mi rozvinie príbeh, obrazy... Som si istá, že by mi to išlo.“ A nezáleží na tom, či danú činnosť niekedy v živote vyskúšate. Je to taká malá psychologická hra, mozgové cvičenie, archív snov.

Nadšene sme sa pustili do prieskumu verejnej mienky. Sestrin frajer je pasívny jazdec F1, čašník v našom obľúbenom podniku bol v štrnástich skvelý pasívny milenec. Tomáš, podľa toho, ako míňa peniaze, je pasívny milionár. Stretli sme pasívneho workoholika, právnika, šperkára a návrhára klobúkov, jazdcu na koni, brušnú tanečnicu. Kamarát Miro nám tvrdil, že je pasívny bubeník. Podľa toho, ako cíti rytmus, keď bubnuje prstami, si to aj my myslíme.

Moja sestra v sebe našla okrem snoubordizmu aj dalšie pasívne vlastnosti a zručnosti. Považuje sa za pasívneho introverta. V podstate je uzavretá, len tlakom spoločnosti sa prejavuje inak. Smejeme sa a ja jej čítam zoznam mojich, z hviezd downloadnutých talentov. „Vidíš, aké pekné a koľko veľa,“ hovorí sestra zaujato. „Keď ja neviem, či by mi to išlo, napríklad to hrnčiarstvo, nie je to haluz?“ pýtam sa neisto. A potom mi to dôjde. Už viem, čo som. Som pasívny optimista.

Ďalšie články zo štvrtka 25. mája 2006
Juraj Malíček: Vzdávam sa!
Ľuboš Vodička: Späť do strateného sveta
Rado Ondřejíček: Hudba pre pamätníkov aj drsných reperov