Ukáže ju Sharon znova?

Nie, a vyťahané cecky asi len trikrát. Tak, odpoveď na otázku z názvu, vzhľadom na Základný inštinkt dvojku asi tú najzásadnejšiu, máme. Recenzia by sa mohla skončiť skôr, ako by sa začala. Ak však chceme zodpovedať ďalšiu otázku – prečo – a krátka verzia – lebo sme ju už videli – nám nestačí, budeme musieť odpovedi venovať troška viac slov. Vlastne nemusíme, ale chceme, lebo filmy tohto typu vznikajú aj preto, aby si na nich recenzenti mohli brúsiť svoj ostrovtip.

Nemá zmysel predpokladať, že na Základný inštinkt dva sa do kina vyberie niekto, kto nevidel jednotku, takýto divák by to však mal najľahšie. Videl by celkom solídny, aj keď zúfalo neoriginálny viac thriller, menej erotický, náležite remeselne spracovaný, o patologickom pôsobení spisovateľky na terapeuta-psychiatra. Veľa vecí by mu síce zmysel nedávalo, lebo minulosť hlavnej hrdinky sa príbehom tiahne ako smrad, ale viac by mu prekážali iné veci. Trebárs dramaturgicky nezvládnuté dvojité finálne, shyamalanovská „prekvapivá“ pointa, obracajúca naruby všetko už videné, či motív spätne odhaleného záporáka-nezáporáka ako ukradnutý z filmu Angel Heart. David Morrissey síce nie je Mickey Rourke a Sharon Stoneová v žiadnom prípade nie Robert De Niro, ale na obyčajnú zábavu v kine na čisto komerčnom kuse by to celkom stačilo.

Nikoho takého som však v kine nestretol, skôr sa mi zdalo, že kinosálu tak do polovice zaplnili zvedavci pripravení na všetko. Ako hlboko sme sa mýlili. Dnes už viem, že na bizarný zážitok zo Základného inštinktu dva sa pripraviť nedá. Na púti od otváracej scény, v ktorej sme sa s Catherine stretli ako so starou známou, cez zmätené rozvinutie zápletky spochybňujúcej úvodnú vraždu, až k jej nevyriešeniu sme zažili čosi, čo robí zo Základného inštinktu dva pomerne unikátne dielo. Dokonca existuje reálna šanca, že film sa stane svojím spôsobom kultovým v tom najpravejšom slova zmysle a stane sa ozdobou všetkých rebríčkov najlepších najhorších filmov vôbec. V tom mojom je tak tretí-štvrtý. Keď sa pozbieram a pozriem si ho do tretice, budem vedieť viac.

Nočným Londýnom sa rúti nadupané fáro, Catherine Tramellová šoféruje, vedľa nej napoly bezvládny chlap. Catherine ho vezme za ruku, vkladá si ju do rozkroku a náruživo masturbuje. V momente orgazmu automobil vylieta z cesty a padá do Temže. Ona vypláva, on sa utopí. Niežeby sa ho nepokúšala zachrániť, ale chýba tomu aj nasadenie aj presvedčivosť. Polícia v aute nájde striekačky, v nich stopy po nejakých drogách, ale aj po čomsi, čo drogy nie sú. Catherine čelí obvineniu z vraždy, psychiater v posudku vyhlasuje, že je závislá od rizika. Jej minulosť už poznáme, preto sme prišli do kina. Jeho minulosť spoznávame. Nie je bez poškvrny. Javí sa ako tvrdý, nekompromisný, pragmatický profesionál, čerstvo rozvedený. Mrcha Catherine nachádza dôstojného partnera, aspoň tak sa zdá a príbeh sa rozbieha naplno.

Čo rozbieha, priam vytryskuje vpred, aby predbehol všetkých vrátane režiséra a scenáristov, ktorí ho porážajú celkom nefér na dvakrát vo finále. Základný inštinkt 2 je nakrútený okolo až hlúpo školácky nezvládnutého scenára, ktorý chce, aby sa všetko vyriešilo a zároveň, aby sa nevyriešilo nič. Asi preto, aby sa dal príbeh filmu troška relativizovať ako v prípade jednotky. Notoricky známy logický paradox Kréťana je však príliš priehľadný na to, aby sa podľa jeho štruktúry dal vytvoriť kauzálne viacznačný príbeh. A divák to cíti, intuitívne chápe, že správne, logicky platné riešenie existuje, hoci sa zdá, že nie. Scenárista a režisér v tesnom závese za ním s tým však majú problém, a tak šolíchajú ďalšie a ďalšie relativizujúce náznaky, len aby diváka ďalej miatli. On už ich hru dávno ignoruje a zamýšľa sa nad tým, ako je možné, že školeného psychiatra dokážu rozložiť celkom priehľadné lži. Až je im tej tápajúcej trosky ľúto. Ľúto o to viac, že sa dívajú, ako ho ničí odkvitajúca femme fatale, za ktorou už by sa so zaľúbeným pohľadom v očiach obzrel len gerontofil špecializujúci sa na mladé mäsko.

O pokračovaní Základného inštinktu sa začalo uvažovať hneď po premiére veľmi úspešnej jednotky. Keď film zarobí 352 miliónov dolárov v celosvetových tržbách, nikto ďalšie argumenty nepotrebuje. Režisér Paul Verhoeven, scenárista Joe Eszterhas, predstaviteľ hlavnej úlohy Michael Douglas, ani čerstvo katapultovaná hollywoodska filmová superstar Sharon Stoneová sa však nedohodli. Vtedy pokračovanie nevzniklo. Nebyť Sharon Stoneovej, jedinej, ktorá z pôvodného tímu o vznik filmu stála až do súčasnosti, pokračovanie Základného inštinktu by nevzniklo ani dnes. Nikomu by v konečnom dôsledku nechýbalo, ani jej, ktorá comeback potrebuje viac ako terapeuta. Film však vznikol kvôli samoľúbej Sharon, snažiacej sa svetu dokázať, že ešte má čo ponúknuť. Nemá, nikdy ani nemala, je mizerná herečka, dnes možno viac ako vtedy. Vtedy totiž ukázala aspoň tú šušku, dnes len cecky, nie erotické prsia zmyselnej divy, ale vulgárne cecky starej korčule, ktorej zo všetkého najviac chýba kritická sebareflexia.

Ak by ste sa ma takto na záver spýtali, ako niekoho, kto Základný inštinkt 2 videl dvakrát, lebo sa rád díva na zlé filmy, či má ten príbeh nejaké mainstreamové posolstvo, odpoviem áno.
Áno, ženy po štyridsiatke, nech majú prostriedkov koľko chcú, by predsa len mali nosiť podprsenku. Vo filmoch určite.

Základný inštinkt 2, Basic Instict 2: Risk Addiction. USA 2006, kino, 120 min.

Réžia: Michael Caton-Jones
Scenár: Leora Barishová, Henry Bean
Kamera: Gyula Pados
Hudba: John Murphy, Jerry Goldsmith
Hrajú: Sharon Stoneová – Catherine Tramellová, David Morrissey – Dr. Michael Glass, Charlotte Ramplingová – Milena Gardoshová, David Thewlis – Roy Washburn, Hugh Dancy – Adam Towers, Anne Caillonová – Laney Wardová, Iain Robertson – Peter Ristedes
Oficiálna stránka filmu: http://www.sonypictures.com/movies/basicinstinct2/index.html

Ďalšie články z utorka 11. apríla 2006
Barbora Tinková: Do you speak English?
Maxim E. Matkin: Lezieš mi na nervy!
Matej Lauko: Island ušami krížom-krážom