Politická agitka v komiksovom háve

Ak by som chcel byť korektný, meno Alana Moora by sa v tejto recenzii nemalo vôbec objaviť. Film V ako Vendeta síce vznikol podľa slávneho a veľmi rešpektovaného komiksu, ktorý Moore vytvoril spolu s výtvarníkom Davidom Lloydom, avšak Moore sa od jeho filmovej podoby veľmi výrazne dištancoval už po prečítaní prvej verzie scenára. Nečudujem sa mu: jednak si také čosi ako jeden z najlepších komiksových libretistov môže dovoliť, jednak film V ako Vendeta s komiksom toho istého mena nemá veľa spoločného. A to napriek tomu, že na prvý pohľad sú takmer totožné a udeje sa v nich zhruba to isté.

Alan Moore je komiksový libretistický génius, autor Z pekla, Strážcov, Bažináča, Ligy výnimočných, TOP 10 a ďalších grafických noviel, na ktoré neprisahajú len komiksoví fanatici a znalci, ale väčšina všetkých, čo sa s nimi stretla. Moorove komiksy sú špička, súčasť toho najlepšieho, čo v rámci tohto umeleckého druhu vzniklo. Filmy podľa jeho komiksov, to už je čosi iné. Z pekla je síce fajn film, ale vedľa komiksu vyzerá ako žart, filmová Liga výnimočných je odpad a vedľa komiksu vyzerá ako zlý žart, no a V ako Vendeta? Vynikajúci komiks a – tentoraz to vyšlo – vynikajúci film. Napriek tomu sa Moorovi netreba čudovať, že spájanie svojho mena s filmom odmieta. Jeho výsostne autorský svetonázorový anarchistický manifest, zrodený osemdesiatymi rokmi minulého storočia, sa stal svojráznou súčasnou politickou agitkou, spochybňujúcou predovšetkým radikalizmus, s ktorým súčasný Západ odmieta akúkoľvek formu terorizmu, vrátane tej, ktorá je zúfalým spredmetnením boja za slobodu.

Film V ako Vendeta sa teda do kín dostáva bez pochopiteľného Moorovho požehnania, zato s kampaňou postavenou na tom, že ide o nový film od tvorcov Matrixu. Produkoval ho Joe Silver, hlavnú úlohu maskovaného pomstiteľa v ňom stvárnil Hugo „agent Smith“ Weaving pod režisérskym vedením Jamesa McTeiguea, asistenta réžie všetkých troch Matrixov, a predovšetkým, napísali ho samotní bratia Andy a Larry Wachowskí, scenáristi, režiséri a vôbec, duchovní otcovia Matrixu. Filmu samému to, našťastie, nijako neškodí, nakoniec, aj prvý Matrix je dodnes dobrý film. Oba majú okrem tvorcov spoločné ešte čosi – oba sa odohrávajú v blízkej budúcnosti, v svojím spôsobom totalitných spoločnostiach, ktoré bytostne ohrozuje jedinec, výrazná individualita. A v oboch má hlavný hrdina po boku silnú a krásnu ženu, ktorá určite neplní len dekoratívnu funkciu. Aj keď sa takýmto spôsobom na seba podobajú tisícky filmov, veď ide o tradičné stavebné prvky dramatického príbehu, podobnosť Vendety a Matrixu nie je len dielom práce s tými istými dramatickými klišé.

Oba filmy totiž najviac spája akási ideová, myšlienková, či priamo filozofická nadstavba, nech už je banálna, ako chce. Matrix možno bol manifestom vulgárneho solipsizmu, či priamo „kybersolipsizmu“, Vendeta sa pokúša predať názor, že je fajn vyhadzovať do vzduchu budovy, ak to pomôže zvrhnúť totalitný systém, a to dokonca aj vtedy, ak je ono vyhadzovanie aj výrazom osobnej pomsty. Neviem, ale tento ideový presah sa mi zdá veľmi zbytočný a pochybujem, že by sa nad ním zamýšľali ľudia v kine, hoci z filmu je jasné, že predpoklady scenáristov sa uberali práve týmto smerom. Celkom absurdne sa vo filme na chvíľočku dokonca objaví korán. Každopádne, o občianskej vojne ako jednom z tradičných dôsledkov revolučného terorizmu, sa vo Vendete už nehovorí. A vôbec, celé toto zvýznamňovanie videného (obsiahnuté už priamo vo filme) sa ukazuje ako pridaná hodnota, o ktorú nikto veľmi nestojí.       

V ako Vendeta je aj tak divácky veľmi vďačný film, rámcuje ho príbeh o tajomnom pomstiteľovi, ktorý sa v Londýne blízkej budúcnosti snaží teroristickými akciami oslabiť totalitnú tyraniu, zmobilizovať a prebudiť ustráchané masy a zároveň sa pomstiť. Popri tom sa dokonca stihne nešťastne zamilovať, zbiera obrazy starých majstrov a len tak cituje Shakespeara, kedy sa mu zachce. Výprava je veľmi presvedčivá a štýlová, hlavný hrdina charizmatický, a objavia sa dokonca aj dve-tri akčné scény, nad ktorými zaplesá okrem oka aj celý zvyšok diváka. Je veľmi príjemné sledovať, ako hladko sa relatívne komplikovaný príbeh odvíja, ako sa vyjasňujú všetky zákulisné intrigy a ako všetko dopadne tak, ako má.

V ako Vendeta je naozaj veľmi dobrý, zábavný film. Čistá komercia, ale aspoň poctivá. Dosiaľ možno jeden z divácky (v komerčnom, zábavnom slova zmysle) najlepších filmov tohto roka. Oplatí sa vidieť, o to viac, že ak okrem zábavy nič viac nečakáte a už vopred sa nebudete rozčuľovať nad násilnou politickou nekorektnosťou, nudiť a nasierať vás určite nebude.   

V ako Vendeta, V for Vendetta. USA - Nemecko 2005, kino, 132 min.

Réžia: James McTeigue
Scenár: Andy Wachowski, Larry Wachowski
Kamera: Adrian Biddle
Hudba: Dario Marianelli
Hrajú: Natalie Portmanová – Evey, Hugo Weaving – V, Stephen Rea – Finch, Stephen Fry – Deitrich, John Hurt – Adam Sutler, Tim Piggot-Smith – Creedy, Rupert Graves – Dominic, Roger Allam – Lewis Prothero, Ben Miles – Dascomb, Clive Ashborn – Guy Fawkes
Oficiálna stránka filmu: http://vforvendetta.warnerbros.com/

Ďalšie články z utorka 25. apríla 2006
Rado Ondřejíček: Moje dni mimo
Maxim E. Matkin: Mlč a odpovedaj telom!
Matej Lauko: „Crack si už môžeme normálne kupovať.“