Cesty rozkoší sú nevyspytateľné

Crash – alebo Bouračku, ako znel hádam aj slovenský distribučný názov (český určite) – som prvýkrát videl v malom kine s veľa ľuďmi. Dosť som sa čudoval, že génius čudných filmov, režisér David Cronenberg, prilákal do kina dav. Čosi sa nezdalo byť v poriadku, a veru ani nebolo. Ľudia neprišli na Cronenberga, len nás šesť, čo sme v kine vydržali do konca, ale na šokujúci erotický thriller, lebo práve také čosi sa o Crash písalo na plagátoch a v bulletinoch s programom kín. Vzruchu chtivý Slováčisko sa díval, díval, nerozumel, alebo nechcel rozumieť – a po polhodine bola sála takmer prázdna. Perly sviniam? Nie, netreba byť zbytočne elitársky, len film akosi nenaplnil očakávania.

Nech napíšem čokoľvek, pri recenzii filmu z našej ponuky to bude vždy znieť ako propaganda. Nech! Crash si propagandu zaslúži, lebo sám osebe predstavuje kryštalicky čistý kúsok veľkého filmového umenia. Bez srandy, bez irónie a bez ohľadu na to, že slovku umenie sa v kontextoch filmu snažím vyhýbať.
Predovšetkým, Crash je už v literárnej podobe veľmi emocionálne silný kúsok a J. G. Ballard je slipstreamový autor s dostatočným literárnym renomé, aby sme mali právo očakávať od filmovej adaptácie jeho diela výnimočný zážitok. Ballardovou večnou témou sú obnažené ľudské vášne v nezvyčajných kontextoch a situáciách. O nich je Betónový ostrov, Kokaínové noci, Priazeň žien, Super-Cannes a tak ďalej až k Mýtom blízkej budúcnosti a Ríši slnka, ktorú do filmovej podoby adaptoval Steven Spielberg, teda režisér celkom inej ligy a formátu ako Cronenberg. Obaja sú síce vynikajúci filmoví tvorcovia a nesmierne talentovaní režiséri, len Cronenberg tvorí pre celkom odlišnú cieľovku.

Všetky Cronenbergove filmy sú na hrane a všetky výnimočné. Crash, zvonku príbeh úchylákov, čo sa odbavujú na haváriách (čosi nezmyselnejšie na adresu toho filmu by som len márne hľadal), je zvnútra fascinujúcou štúdiou zdieľanej intimity. Je príbehom ľudí a strojov, ktorí k sebe hľadajú cestu prostredníctvom svojej telesnosti, lebo inak ju nájsť nedokážu. Anatómia duše odkrývaná cez anatómiu tela. Hrdinovia filmu – odcudzený manželský pár, vdova po pánovi, čo zahynul pri autonehode, a automobilovo fetišistická skupina združená okolo estetika bolesti Vaughana – hľadajú v extrémnych situáciách skúsenosť dokonalej, ničím nedeterminovanej rozkoše. Ďalším stupňom je smrť, ale oplatí sa. Aspoň pre hrdinov Cronenbergovho filmu. Nemusia vám byť sympatickí, to vôbec nie, ani im nemusíte rozumieť, čaro snímky je v tom, že ich vo veľmi efemérnych okamihoch dokážete pochopiť. Crash je studený, surový film, a predsa plný emócií, čistoty a tepla. Pôsobí sterilne, odťažito, akoby vám ani nechcel dovoliť vstúpiť doň, a predsa vás vtiahne, o to silnejšie, že celý čas máte pocit, že ste vonku.

Crash je filmom troch ľudí: je Ballardovým filmom, lebo on dodal príbeh, je Cronenbergovým filmom, lebo on ho nakrútil takto, a nie inak, a je filmom Howarda Shora, autora hudby k nemu. Existuje len jeden ďalší film, v ktorom hudba plní podobne zásadnú dramatickú funkciu, a tým je Dead Man Jima Jarmuscha. Shorova hudba v Crash znie, aj keď je úplné ticho. Vnára a vynára sa z neho, aby ilustrovala čosi dôležité, na čo v danom momente scéne len obraz nestačí.

Crash je výnimočný film, osobne ho pokladám za vynikajúci, trinásty v mojej filmovej the best stovke. Každý rok ho pozerám minimálne dvakrát a vždy funguje, vždy ma nadchne, no doteraz som neprišiel na to, prečo vlastne. Mám zopár odpovedí, ale presnú žiadnu. Za tie roky som čítal asi dvesto jeho interpretácií, a ani dve neboli rovnaké. Je veľa čudných filmov, ale žiadny podobný ako Crash. Skúste ho, možno vás len rozčúli, ale keď už, tak poriadne. 

Crash, Crash, Kanada - USA, 1996, 87 min.

Réžia: David Cronenberg
Scenár: David Cronenberg podľa literárnej  predlohy Jamesa G. Ballarda
Kamera: Peter Suschitzky
Hudba: Howard Shore
Hrajú: James Spader – James Ballard, Holly Hunterová – Helen Remingtonová, Elias Koteas – Vaughan, Deborah Cara Ungerová – Catherine Ballardová, Rosanna Arquetteová – Gabrielle
Oficiálna stránka filmu: http://www.finelinefeatures.com/crash/index.html

Ďalšie články z piatka 2. júna 2006
Eva Borušovičová: S tlčúcim voličským srdcom v krku 
Ester Ralbovská: Pyžamový deň
David Reten: Usporené Hviezdne vojny