Mutantská úderka za práva menšín

Superhrdinský panteón vydavateľského komiksového giganta Marvel obsahuje takmer tisíc všakovakých nadľudí, mutantov, emzákov, robotov a podobnej holoty. Ten vie to a ten zasa toto a všetci dohromady plnia stránky komiksov a vrecká vydavateľa. Občas si odskočia do kina a keď tak urobili v posledných, povedzme, siedmich rokoch, väčšinou to bol výlet úspešný. Hrdinovia sa síce neraz vrátili s rozbitou držkou a rozhodeným sebavedomím, ale vždy na seba zarobili aspoň toľko, čo ten ich výlet stál. Spiderman bez debaty, to je svoja vlastná liga, komerčný ťahúň, akých viacej niekto. Daredevil, Hulk aj Elektra už nie tak presvedčivo. Možno preto, že šli každý sám za seba, a nie v úderke ako fenomenálne úspešní X-meni, jediní, ktorých, aspoň čo sa komerčného úspechu týka, môžeme so Spidermanom porovnať.

Režisér Bryan Singer s X-menmi jednotkou nevytvoril len komerčne úspešný film, ale definoval nimi aj štandardy toho, ako má film podľa komiksu vyzerať a ako sa má robiť. Svoju pozíciu i štandardy Singer potvrdil aj v dvojke, len s tým, že už nenakrúcal film podľa komiksu, ale pokračovanie hollywoodskeho blockbustera. Bol to celkom slušný kúsok, ktorý sa však oplatí spomenúť len preto, že sa v ňom objavil fascinujúci mutant Nightcrawler, fundamentálny katolík s imidžom potetovaného čerta a bojovým štýlom Jeta Liho. Oči fanúšikov sa teda upreli k trojke, ale film odpísali vopred, v momente, keď sa na režisérskej stoličke objavil nie Singer, ktorý dal prednosť Supermanovi, ani náhradník Matthew Vaughn, ale hollywoodsky nádenník Brett Ratner, komerčne úspešný režisérsky diletant síce s ambíciami, ale bez talentu. Očakávania vystriedali obavy z toho najhoršieho a možno by sa aj boli naplnili, keby Rattner odviedol svoj štandard. Ale Rattner sa prekonal a nakrútil celkom fajn film na jedno pozretie, ktorý urazí len málokoho a dá sa pri ňom baviť o to viac, o čo menšie sú očakávania.

Posledný vzdor naozaj vnímam ako príjemné filmové prekvapenie, séria sa s nami rozlúčila tak dôstojne, ako to len šlo. Asi už viete, že na svete sú dobrí a zlí mutanti, jedni chcú pomáhať, druhí príliš čítali Nietzscheho a slabších a menejcenných ľudí by pokojne vyhladili. Aj sa o to pokúsia, ale až v okamihu, keď ľudia vymyslia na mutantstvo liek a na báze dobrovoľnosti začnú z nadľudí robiť znova štandardné ľudské ovce. Liek naozaj funguje, ale mutantom sa nepáči, že by sa svojich schopností mali vzdať. Paralela s menšinami je taká jasná, že ak by mala byť ešte jasnejšia, mutanti by museli začať nahí tancovať vo veselých sprievodoch na uliciach na pesničky od Village People. Ich špecifickosť nie je choroba a netreba ju liečiť. Všetky tri strany v rodiacom sa konflikte (dobrí mutanti – X-meni a spol., zlí mutanti – Magneto a bratstvo, ľudia) si vymenia zopár štuchancov a veľké finále sa môže začať.

Príbeh Posledného vzdoru nie je veľmi prekvapivý. Ako to celé dopadne, si dokáže domyslieť aj pomalší druhák, a tak sa tvorcovia rozhodli vniesť do deja trocha vzruchu zásadnými zmenami v zostavách. Nových kumpánov má Magneto a v tíme profesora Xaviera tiež nezostal kameň na kameni. Z lavičky náhradníkov sú povolaní celkom noví borci. Žiaden z nich síce nedisponuje kvalitami Nightcrawlera, avšak trebárs taký Beast – odpoveď na skríženie tatka šmolka, mačkovitej šelmy a Henryho Kissingera – predvádza, že nie každý diplomat musí byť pacifistický suchár.

Slušnú prácu odviedli aj trikári, väčšina fantaskných scén a vizuálnych efektov pôsobí presvedčivo až autenticky a za iné, ktoré si z divákov už naozaj robia až príliš veľký dobrý deň, oni nakoniec nemôžu. Tam padá vina na Rattenrovu hlavu a na hlavy scenáristov. Viem si predstaviť, že premostenie Alcatrazu a San Francisca mostom Golden Gate môže na papieri vyzerať ako zaujímavý nápad, ale keď to človek vidí na vlastné oči, začne mať pocit, že to niekto prehnal s drogami. Takýchto chybičiek sa však nakoniec do filmu dostalo veľmi málo a aj v tých, čo tam sú, zväčša ide o to, že sa niekto z mutantov uchyľuje k bizarne trápnym verbálnym prejavom, takže sa to dá rozdýchať. Už sme v snímkach podobného kalibru počuli väčšie a hlúpejšie drísty.

V konečnom zúčtovaní teda X-meni nedopadli vôbec zle, ponúkajú toho totiž viac, ako sa od nich čakalo. Takže hurá do kina! Ak sa vám za prchavý zážitok tohto druhu zdajú dve stovky veľa, hor sa do lacných kníh, toho Bergmana sú tam stále mrte.

X-Men 3: Posledný vzdor, X-Men: The Last Stand. USA 2006, kino, 104 min.

Réžia: Brett Ratner, Matthew Vaughn
Scenár: Simon Kinberg, Zak Penn
Kamera: Philippe Rousselot, Dante Spinotti
Hudba: John Powell, David Hykes
Hrajú: Hugh Jackman – Logan / Wolverine, Halle Berryová – Ororo Munroeová / Storm, Ian McKellen – Eric Lensherr / Magneto, Famke Janssenová – Dr. Jean Greyová / Phoenix, Anna Paquinová – Marie / Rogue, Kelsey Grammer – Dr. Hank McCoy / Beast, Rebecca Romijnová – Raven Darkholmeová / Mystique, James Marsden – Scott Summers / Cyclops, Shawn Ashmore – Bobby Drake / Iceman, Aaron Stanford – John Allerdyce / Pyro, Patrick Stewart – Prof. Charles Xavier, Ben Foster – Warren Worthington III / Angel, Vinnie Jones – Cain Marko / Moloch, Daniel Cudmore – Peter Rasputin / Colossus, Kea Wongová – Jubilee
Oficiálna stránka filmu: http://www.x-menthelaststand.com/

Ďalšie články z utorka 30. mája 2006
Barbora Tinková: Občas by to chcelo vytúnovať mozog
Maxim E. Matkin: Je síce ženatý, ale už sa rozvádza
Imrich Rešeta ml.: Legendárna tímovka na scéne