Dokážete ešte napísať list?

Chcela som napísať najlepšej priateľke, dlhodobo žijúcej v zahraničí. Nie esemesku, ani mail, ale poctivý list ako za starých čias, pretože sa vyjadrila, že by jej hmatateľný papier s mojím písmom spravil radosť. Prečo nie?
Zasekla som sa už pri tom papieri. Kedysi som mala v zásobe niekoľko druhov listového papiera a farebných obálok, z vnútornej strany potlačených parádnymi retro vzormi – tie boli mimoriadne dôležité, aby uchránili listové tajomstvo pred zvedavými zrakmi pracovníkov pošty či rodičmi adresáta. Teraz mám doma akurát papier do tlačiarne a zopár starých zošitov. Nevadí, bude sa musieť uspokojiť s obyčajným bielym a kancelárskou obálkou, napokon – nemáme desať rokov. Atrament v pere dávno vyschol, musela som ho prepláchnuť a nanovo „rozbehať“.

Musím sa priznať, že som si odvykla a spohodlnela som. Vlastne nie, to by znelo ako ospravedlnenie. Ja len úplne prirodzene využívam najpohodlnejší, najlacnejší a najrýchlejší spôsob komunikácie. Veď pohodlnosť je človeku vlastná. Každopádne, som rada, že som éru listov zažila, hoci ani zďaleka nie tú zlatú. Keď zalovím v pamäti, ako sa to robí, ešte to dokážem. Myslím, že dnešné deti budú v tomto smere ochudobnené: nielenže nečítajú, ale ani listy nepíšu.

Keď som si sadla za stôl a takmer slávnostne vzala do ruky pero, uvedomila som si, že už dávno som nenapísala súvislý text na papier. Po pár vetách som prišla aj na to, že celkom inak rozmýšľam, keď píšem na počítači, a inak s perom v ruke. Keďže listy nezvyknem písať nanečisto a potom prepisovať (lebo sú aj takí), každé slovo treba zvážiť, aby som nemusela škrtať, a vopred si premyslieť koncepciu celej výpovede, pretože sa nedajú presúvať odseky. Zdalo sa mi to nepraktické a otravné a doteraz mám pocit, že kamarátke sa obsah listu bude zdať chaotický. Trochu neobvykle vyzerajú na papieri emotikony a ak chcem v obálke poslať fotky, musím s cédečkom zájsť do fotolabu a nejaké dať zhmotniť. Trepať sa na poštu bola tiež oveľa vyčerpávajúcejšia misia, než doma naťukať mail bez diakritiky, nahádzať doň attachment a kliknúť na send. Ale čo by som nespravila pre potešenie kamarátky? Raz za rok to snáď zvládnem aj bez počítača.

Moderné technológie nám dávajú klamlivý pocit nečakaných možností. Digitálne narobíme mnohonásobne viac obrázkov, zvuku, viet. V konečnom dôsledku je však toho, čo stojí za pozretie či prečítanie, rovnako málo. Nič sa nedá robiť, na tvorbu stále treba premýšľajúceho človeka. Za starých čias autor musel zauvažovať pred aktom písania, fotenia či nahrávania. S modernou technológiou sa myslenie a hlavne triedenie zrna od pliev presúva na záver. Podstatné je, aby sa vôbec uskutočnilo – a to predtým, ako výtvor odošleme príjemcovi alebo ho zverejníme.

Ďalšie články z utorka 4. apríla 2006
Maxim E. Matkin: Dokonalý muž hľadá dokonalú ženu. Značka: Nekompromisne
Dušan Mikušovič: Poď sa správať, ako chceme
Vilma Choteková: Ako rýchlo sa hoja srdcia prestrelené šípom lásky?