Gaudeamus a čo si pustiť predtým

Aj my tu v magazíne, čo sme neprišli na svet so striebornou lyžičkou v ústach a nezjedli ňou múdrosť sveta, s rukami za chrbtom často bezmocne sledujeme, ako nám veci rýchlo a vo veľkom miznú pred očami. V hudbe je to obzvlášť bolestivé, preto sa nasledujúca rubrika autoterapiou s placebo efektom snaží túto frustrujúcu skutočnosť nepatrne zmierniť. Každý utorok v nej čisto subjektívne vyberáme plus-mínus sedem kusov rôznej hudby, plus-mínus jednu na každý deň týždňa, ktorá by vás z rôznych nižšie (ne)vysvetlených dôvodov mohla potešiť, vytočiť, a, najlepšie, motivovať k vlastnému objavovaniu.

Dnes aj táto rubrika reaguje na aktuálne kulminujúce obdobie skúšok, štátnic a prijímačiek. Aby ste všetko zvládli sami a za seba a aj bez podomácky zbúchaného občerstvenia pre spotených členov koženej komisie, treba úspešne prejsť prípravnou fázou. Recepty sú všelijaké, toto je niekoľko kusov hudby, ktorá ak pri učení nepomôže, určite neublíži.

Ráno vstať, skoro, odhodlanie a odvaha: dnes dohnať včerajšie resty, dať, čo treba, ešte aj na zajtra si nadbehnúť. Všetky termíny sú zrozumiteľné, vzorce použiteľné a strany odsýpajú. Ideálny moment na radosť spolu s American Analog Set.

Okolo jedenástej vyhadzujete obschnuté žemle z desiatej a zaháňate prvé príznaky zacyklenia. Pred obedom už máte rozškrabaný ekzém a chytá sa vás hystéria. Nepustite ju dnu, sviňu, pustite si radšej M83, chvíľu nerozmýšľajte a relaxujte, ono to znova naskočí.

Keď na pravé poludnie niekomu do telefónu vykladáte o maturite, ako by ste si ju radi zopakovali, aj stokrát, namiesto tohto čistého utrpenia, skúste radšej Soap&Skin. Sedemnásťročná Viedenčanka, do ktorej sa nedávno zamilovala nezanedbateľná časť návštevníkov Wilsonicu, má vlastnú das Abitur zrejme len pred sebou, ale aha, čo za muziku už produkuje.

Poobedňajší útlm odrazíte s Team Plastique. Dve hot slečny s jedným sympatickým mladým pánom skôr než pri koalách v rodnej Austrálii stretnete niekde hlboko po polnoci v Berlíne. Ak by vás nebrali po hudobnej stránke, skúste nejaké ich videá a hneď bude po mikrospánkoch aj zívaniach.

Celí čerství potom naspäť k samoštúdiu. Aj keď už všetky poznámky shareujete so spolužiakmi on-line a ťaháte z Wiki ako čerti, predsa len, nie je nad klasické voňavé obchytané múdre knihy. Ležať s nimi v posteli, alebo teraz v tom teple aj na balkóne, a k tomu nič iné ako tematicky súvisiaci The Books.

Druhé kolo masochizmu krátko po zotmení býva dlhšie a intenzívnejšie. K sebaobviňovaniu, prečo ste radšej nešli robiť niečo iné, je vhodná hudba, ktorá má skutočný glanc a pri ktorej si bolestivo uvedomíte, že takto, ako povedzme The National, to žiaľ už nikdy nedokážete.

Napriek všetkým dobrým úmyslom a časovým plánom si možno večer uvedomíte, že ste preflákali ďalší deň. Nejedzte ďalšiu čokoládu, ani nevolajte svojim spolužiakom, lebo tí si už najskôr žehlia obleky na promócie. Pustite si niečo, po čom radšej zaspíte. Mne je napríklad dobre s Hum. Smútok, ale konceptuálny.  

Foto: www.myspace.com, www.wikipedia.org, www.rollingstone.com