Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Elena Akácsová | 28.5.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Poznaj svojho suseda!

Blank

Nedávno u mňa v byte zazvonili dvaja vyšetrovatelia. Chceli odo mňa informácie o susedke z bytu oproti. Šokovalo ma to, pretože som si až do tej chvíle myslela, že v jej byte nikto nebýva. Zároveň som si uvedomila, ako málo viem o svojich súčasných susedoch.

Som typický panelákový občan. Narodila som sa do paneláku, vyrastala v ňom, presťahovala sa do iného. Momentálne síce bývam v dome tehlovom, ale vzhľadom je neosobný rovnako, či dokonca viac ako môj starý rodný panelák. Vyrastala som na sídlisku, s deťmi z celého okolia sme chodili do najbližšej školy, tam sme absolvovali aj všetky športové, umelecké či jazykové krúžky, nikto nás nikam nemusel voziť, rodičom stačilo pozrieť z okna, či smerujeme do školy, alebo či sa pekne hráme v parku. Susedia v našom vchode sa dobre poznali, mladé rodiny si navzájom vypomáhali s deťmi, s polievaním kvetov či s chýbajúcimi vajíčkami do nedeľného koláča, mnohí spolu trávili večery pri telke a pive.
Keď som sa odsťahovala do ďalšieho paneláka, zoznámila som sa s väčšinou susedov pomerne rýchlo. Možno to bolo vďaka babičke, ktorá bývala tamtiež a ako družná a inšpiratívna osoba priťahovala susedov ako muchy na med.

Nepoznám ich, ale viem o nich viac, ako by som si želala
Už tri roky som v novom paneláku a nepoznám osobne nikoho. Stretávam niekoľkých susedov na chodbe či vo výťahu, slušne pozdravím, usmejem sa, prehodím zopár zdvorilostných fráz. Ale netuším, kto ku komu patrí a aké meno mám priradiť ku ktorej tvári. Pritom o mnohých susedoch viem viac, ako by som si želala. Susedia kdesi nado mnou majú búrlivý a hlasitý sex, rovnako ako práčku, ktorú najradšej nechávajú odstreďovať hlboko po polnoci. Susedia vedľa mňa trieskajú dvermi, až padá omietka, a susedka podo mnou občas nezvládne, že jej na terasu ľudia z vyšších poschodí hádžu ohorky z cigariet, a v infarktovom stave na nich bezmocne kričí cez celé sídlisko. Niektorí susedia si medzi sebou nadávajú písomne na stenách výťahu namiesto toho, aby si to vybavili z očí do očí.

Čím viac zámkov, tým menej bezpečne sa človek cíti
Jednoducho žijeme klasický anonymný a odcudzený život dnešného paneláka. Niečo celkom iné ako dojemne prepojená komunita rovnomenného televízneho seriálu, v ktorom to vyzerá, ako keby mimo domu okrem niekoľkých televíznych celebrít, ktoré tam zvyknú zablúdiť, nikto neexistoval. Netúžim po umelom zidealizovanom svete seriálového paneláka, ale mrzí ma toto pomalé odcudzovanie sídliskových komunít, ktoré sa deje nielen v panelákoch, ale aj vo vilových štvrtiach a už aj na dedinách. Čím neosobnejšie a chladnejšie vzťahy vládnu medzi susedmi, tým ťažšie sa bráni voči zlodejom, vandalom a nespratným dočasným nájomníkom, ktorí nemajú k prenajatému bytu absolútne žiaden vzťah. Na bránach pribúdajú zámky a bezpečnostné kamery, zvyšujú sa ploty a zdvojujú dvere, zamykajú sa aj kontajnery na odpad. Čím viac bezpečnostných prvkov pribúda, tým menej bezpečne sa človek vo svojom dome a byte cíti.

Sviatok susedov to vyrieši?
Pritom najlacnejším a najúčinnejším spôsobom ochrany pred vonkajším nebezpečenstvom je súdržnosť a vzájomná pomoc ľudí vo vnútri. Ľahko sa to píše, ťažšie sa to dá napraviť, ak vôbec existuje spôsob, ako úplnému odcudzeniu susedov zabrániť. Nie som jediná, kto si problém uvedomuje. Nájdu sa dokonca aj ľudia, ktorí by to chceli aktívne meniť. V roku 1999 vznikla v Paríži myšlienka sláviť koncom mája Sviatok susedov. K iniciatíve sa postupne pridávali ďalšie európske mestá, takže v roku 2007 ich bolo už 725 zahŕňajúc celkom 7 miliónov ľudí v 28 krajinách. Na Slovensku Sviatok susedov oslávili zatiaľ len obyvatelia Borše v roku 2006, uvidíme, či to ešte niekedy zopakujú a nájdu aj nasledovníkov. Iniciátorom Sviatku susedov sa môže stať ktokoľvek, miestny úrad, škola, organizácia a najlepšie ktorýkoľvek sused, ktorý má odvahu prelomiť susedské ľady.

Iniciátori radia, aby v deň sviatku všetci pozvaní susedia priniesli niečo na posedenie, napríklad drobné občerstvenie. K dobrej atmosfére prispeje hudba, najlepšie vlastná produkcia, hry pre malých aj veľkých. Miesto sa dá nájsť v spoločných priestoroch bytovky (chodba, hala), v byte alebo pred domom na spoločnom trávniku či parkovej ploche.

Mne sa tá myšlienka páči, obávam sa však, že v našich končinách sme dosť alergickí na organizovanie súkromných aktivít. Nie je to len lenivosť či odcudzenosť, ale mnohí si ešte príliš dobre pamätáme nepovinne povinné brigády okolo domu, kontrolované uličnými organizáciami KSS. Nájsť ten správny moment a dôvod, ako sa nenásilne zoznámiť so susedmi, bude u nás ešte ťažšie ako v Paríži. Oficiálne bol tento rok Sviatok susedov včera, teda 27. mája, ale nikde nie je napísané, že nemôžete svoj Sviatok susedov osláviť trebárs cez víkend alebo aj v decembri pri susedskej výmene vianočných koláčikov. Držím vám, milí susedia, pri vymýšľaní sviatku všetky palce!

Písané pre Nota bene.



Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [57]
?