Fitna a pokrytci

Štvrťhodinový dokument Fitna (Rozvrat) holandského politika Geerta Wildersa vyvolal vlnu reakcií po celej Európe. Pre niekoho štvavá propagandistická snímka, majúca za cieľ šíriť nenávisť a strach, kým pre ďalších pravdivé a odvážne dielo, ktoré tu malo byť už dávno.

„Nedotknuteľní“ medzi nami
Samozrejme, dá sa donekonečna polemizovať, či je islam sám osebe skazený, alebo sú problémom len limitované kolektívy extrémistov, aké sa dajú nájsť všade. Nie je tiež vylúčené, že reformné skupinky moslimských klerikov sa raz naozaj presadia a my budeme mať dočinenia so skutočným náboženstvom mieru. Zatiaľ však reakcie na Wildersov film ponúkajú iné svedectvo, ktoré by sa dalo zhrnúť do vety: Netvrďte o nás, že sme vrahovia, lebo vás zabijeme! Napokon aj server, ktorý Fitnu prichýlil, musel kapitulovať pred nekompromisnými vyhrážkami voči zdraviu a životu svojich zamestnancov.

Zaujímavé však nie sú ani tak reakcie islamistov ako európskych politikov. Holandský premiér Jan Peter Balkenende film odsúdil, lebo vraj všetkých moslimov hádže do jedného vreca. Podľa neho len nepatrná menšina sympatizuje s terorizmom. Na strane druhej, vláda jeho krajiny dlhodobo pripravovala krízové opatrenia pre prípad odplaty. Holandské ministerstvo spravodlivosti dokonca preskúmavalo, či sa nedá zverejneniu Rozvratu zabrániť. Stále sa zväčšujúcu skupinu holandských moslimov si proste vláda nechcela pohnevať.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun zase nazval film „urážlivo proti-islamským“ a podporil snahy zabrániť jeho odvysielaniu. Nórska ľavicová vláda sa od dokumentu taktiež dištancovala, podobne ako vedenie Rady Európy a Hans Gert Pöttering, predseda Európskeho parlamentu. Podľa slovinského predsedníctva EÚ ide o „poľutovaniahodné podnecovanie k násiliu“. A tak by sa dalo ešte dlho pokračovať.

Kristus ako sodomita? Všetko v poriadku!
Nuž, ale presuňme sa na chvíľu do susednej Viedne, kultúrnej metropoly strednej Európy, kde – ako si všimol konzervatívny brusselsjournal.com – v umeleckej galérii pri Dóme sv. Štefana práve prebieha výstava istého Alfreda Hrdlicku pod názvom Náboženstvo, mäso a moc. V jej rámci sú notoricky známe kresťanské umelecké motívy spájané s homosexuálnymi výjavmi. Napríklad posledná večera je zobrazená ako homosexuálna orgia súložiaceho Krista a jeho apoštolov. Na obraze Bičovanie Krista je zase zobrazený nahý rímsky vojak, ktorý v jednej ruke zviera bič a druhou Ježišovi šmátra v rozkroku.
Portál upozorňuje, že aj keď sa diecézne múzeum nachádza v blízkosti arcibiskupského paláca kardinála Schönborna, nikto veľmi neprotestuje, nikto sa autorovi ani vystavovateľom nevyhráža, nikto ich nechce zabiť. Pár návštevníkov a publicistov sa síce pohoršuje nad obscénnosťou Hrdlickových obrazov a lacnou snahou za každú cenu vyvolať škandál, ale to je asi tak všetko. Tento umelec, ktorý sám seba označuje za ateistického marxistu a okrem iného vytvoril pomník Friedricha Engelsa pre mesto Wuppertal, zneuctil Krista viac ako Geert Wilders islam, keďže ten len poskladal vedľa seba reálne výroky a spravodajské zábery.

Nielenže katolícki veriaci nechcú Hrdlicku zabiť, ale ani svet neprotestuje. Kde je Pan Ki-mun? Kde je Hans Gert Pöttering, ktorý je asi taký „kresťanský demokrat“ ako Hrdlicka „umelec“? Prečo slovinské predsedníctvo EÚ výchovne nepokarhá svojho severozápadného suseda? Aké by boli reakcie, keby sa podobná výstava uskutočnila na tému intímneho vzťahu proroka Mohameda a malej Ajše?   

Sloboda prejavu je cennou hodnotou západného sveta a právo na ňu majú tak Wilders, ako aj Hrdlicka. Ale pokrytectvo a dvojaký meter o našej civilizácii mnohé vypovedajú. Na jednej strane krik, rozhorčenie a sypanie si popola na hlavu, keď sa vecne kritizuje jedno náboženstvo, na strane druhej tiché ľahostajné mlčanie, ak sa samoúčelne uráža iné.