Akú národnosť má Pánboh?

Od reorganizácie cirkevnej správy na Slovensku a vzniku nových diecéz sa niektorí katolícki veriaci maďarskej národnosti búria. Vraj chcú vlastného maďarského biskupa alebo prinajmenšom biskupa, ktorý s nimi bude komunikovať v ich rodnom jazyku. Do problému sa vložila aj SMK, ktorá vyhlásila, že nové cirkevné územné členenie je „presiaknuté nacionalizmom“. Čo je dosť zvláštne tvrdenie, leda že by bol pápež (pôvodom z Nemecka) nejako zaujatý v prospech Slovákov a naopak, v neprospech Maďarov.

Cirkev je tu pre Slovákov i Maďarov
Hovorca KBS sa pred útokmi SMK bránil štatistikou, podľa ktorej sa z 1 200 000 katolíckych omší ročne slúži 100 000 v maďarčine. Cirkev sa snaží vychádzať v ústrety aj príslušníkom národnostných menšín. Samozrejme, tak ako si Strana maďarskej koalície zaslúži zastať, keď je vystavená nacionalistickým útokom, tak je nutné ju aj skritizovať, ak sa sama znižuje k prostriedkom politického boja v štýle SNS.

Katolícka cirkev je od svojho počiatku jednou z prvých globálnych inštitúcií a obviňovať jej hierarchiu, že sa pri delení Slovenska riadila úzkymi etnickými záujmami, vyznieva dosť podivne. Zvlášť ak globálnu inštitúciu z nacionalizmu obviňuje politický subjekt, ktorý je vybudovaný na čisto národnostnom princípe.  

Na druhej strane, pre Maďarov i Slovákov platí, že okrem identity kresťanskej majú aj rôzne iné rozmery. Možno netreba zisťovať, či je niekto katolík (evanjelik, žid, moslim...), alebo nie, ale na ktorom mieste v jeho rebríčku identít sa viera nachádza. Tento pohľad sa dá zovšeobecniť nielen na prednosť náboženstva alebo národnosti, ale aj hodnôt ako takých. Inými slovami, ľudia sa ani tak nelíšia konkrétnymi vyznávanými hodnotami. Pre každého z nás je dôležitá sloboda, rovnosť, spravodlivosť, pravda atď. Nezmieriteľné rozpory vznikajú z ich rozdielnej pozície na hodnotových rebríčkoch rôznych ľudí.

Národný mýtus verzus náboženstvo – čo je silnejšie?
Často napríklad zaznieva otázka, prečo na Slovensku ľudia nevolia strany s písmenom „K“ v názve, aj keď sa 80 percent obyvateľstva hlási ku kresťanstvu. Tu treba povedať, že tí, čo sú na prvom mieste kresťania, zväčša kresťanské strany aj volia. Lenže u väčšiny deklarovaných veriacich je vierovyznanie až na druhom alebo treťom mieste. Niektorí sú proste najskôr „Slováci“ a až potom kresťania. Slovo „Slováci“ je v úvodzovkách, pretože ním v tomto kontexte nie je myslená len národnosť, ale v prvom rade istý národný mýtus, ktorý v podvedomí našich ľudí konkuruje mýtu náboženskému.

Slovenský národný mýtus začali budovať už štúrovci a je istou kolektívnou predstavou o tom, čo znamená byť Slovákom. Dosť ho deformovali komunistickí intelektuáli, preto veriaci, u ktorých tento rozmer prevažuje nad náboženstvom, volia v podstate národno-socialistické strany. Lenže národný mýtus je ako hlboko zakorenený strom. Nedá sa úplne nahradiť za iný, ktorý by bol skonštruovaný na racionálnych základoch. Nedá sa ani odstrániť. Je možné na ňom len pracovať, zbavovať ho tých jeho znakov, ktoré sú patologické a odstraňovať deformácie, ktoré na ňom zanechali Mináč a ďalší.

Nech je ako chce, u maďarských veriacich je problém rovnaký. Tiež sa nevedia rozhodnúť, či sú najskôr Maďari alebo kresťania. Či u nich má prvenstvo to partikulárne, alebo to univerzálne. Kritika KBS zo strany SMK je učebnicový príklad nadraďovania národnostného rozmeru nad náboženský. Čo nemusí byť vždy na škodu. Ale toto je výsostne náboženská záležitosť, a preto aktivity Csákyho a spol. pôsobia ako nepatričné a SMK vyzerá ako slon v porceláne.