Toto je archívna verzia magazínu T-Station, ktorého prevádzka bola ukončená 31.7.2008


:: Lukáš Krivošík | 18.3.2008 viac od autora zobraz všetky

  viac od autora »

Smer – SD: Ústavná väčšina

Blank

Súdiac podľa vývoja vnútri opozičných strán počas posledných týždňov nie je vylúčené, že tu po ďalších voľbách budeme mať Smer a SNS s ústavnou väčšinou, kým pravicu mimo parlamentu. Najskôr odchod štyroch poslancov z KDH, potom stalinská čistka v SDKÚ, chýba už len, aby Bugár založil novú maďarskú stranu.

Kríza má často ozdravný účinok
Priznám sa, že hnilobné deje na pravej strane politického spektra ma v posledných týždňoch vzrušovali len málo. Ako človek s rezervovaným postojom k demokracii zastávam názor, že v krajine, kde existuje dvojtretinová nacionálno-socialistická väčšina, treba najskôr vytvoriť dopyt po pravicovej politike, až potom môžeme budovať úspešnú stranícku ponuku. No a na zmenu toho dopytu sú vhodné akékoľvek iné prostriedky, než je zakladanie stále nových politických strán alebo platforiem.

Keď to takto pôjde ďalej, liberáli najrôznejších odtieňov si pri najbližších voľbách budú môcť vybrať z SDKÚ, novej Sulíkovej strany, o ktorej sa šepká, a možno aj z nejakej bratislavskej alternatívy založenej Záhradníkom a spol. Konzervatívci si zase budú môcť vybrať medzi KDH, OKS a Konzervatívnymi demokratmi Slovenska. Kým rozdrobenosť nacionálnych socialistov viedla v roku 2002 k prepadnutiu množstva hlasov a vzniku pravicovej väčšinovej vlády, rozdrobenosť pravice môže viesť k tomu, že nacionálni socialisti budú mať po nasledujúcich voľbách ústavnú väčšinu. 

Ako keby súčasné aktivity opozičných politikov marila akási zvláštna astrologická konštelácia. Veci pôsobia nedotiahnuto, iniciatívy sa zdajú nedomyslené. Niektoré strategické úvahy sú úplne predčasné, ďalšie zase oneskorené. Je možné, že rozkladná fáza pravicových strán sa stále neskončila a aby mohlo vzniknúť niečo nové a zmysluplné, musí kríza ešte trochu viac vyhniť.

Opozícia sa varí v šťave vlastnej bezcharakternosti
V internetových diskusiách často zaznieva, že pravica pyká za nedostatok pragmatizmu. Do tohto marazmu by sa vraj nedostala, keby KDH predčasne nepotopilo vládu pre vatikánsku zmluvu a keby tri pravicové strany neváhali vytvoriť po voľbách koalíciu hoci aj s HZDS. No pravda je nielen iná, ale presne opačná. Pravica dnes pyká pre všetky momenty, keď dala bezzásadovému pragmatizmu prednosť pred politickou zásadovosťou.

Naplno sa teraz prejavuje, že SDKÚ bola založená skôr ako kšeftárska, než hodnotová strana. KDH sa zase rozpadá, lebo bolo ako hodnotová strana založené, no po ôsmich rokoch pri moci ho začali niektorí funkcionári vnímať najmä ako nástroj vlastného zotrvania pri válovoch. Ak pravica tvrdí, že dôsledné zotrvávanie na istých osvedčených zásadách vedie zvyčajne k úspešnému výsledku a ich opustenie, naopak, k výsledkom neželaným, potom sa pravicoví predstavitelia nesmú čudovať, ak to platí aj v prípade ich vlastných strán.

Že všetko, čo pravica teraz robí, akoby malo zlé načasovanie a zostávalo nedomyslené, dokazuje aj vznik KDS. Existuje skupina voličov, ktorá v posledných voľbách volila KDH kvôli Vladimírovi Palkovi, Danielovi Lipšicovi a Františkovi Mikloškovi. No čo si má tento volič dnes počať, keď Palko zakladá novú stranu, kým Lipšic zostal v tej starej?! Ba čo viac, v KDH zostáva aj veľa z tých, ktorí pred voľbami predsedu patrili k Palkovým podporovateľom. Kto bude tvoriť členskú základňu tohto nového subjektu?

Zasiahne Boží prst, alebo príde veľké prepadanie hlasov?
Hviezda Daniela Lipšica má potenciál stúpať a keby prejavil viac iniciatívy, mohol by práve on raz vystriedať Róberta Fica na poste predsedu vlády. Spolu s Ivetou Radičovou ide snáď o jediných dvoch opozičných politikov, ktorí nie sú úplne zdiskreditovaní nálepkami typu „sociálny netvor“. Lenže otázka spočíva v tom, aká strana by Lipšica vôbec bola schopná dostať do premiérskeho kresla? KDH melie z posledného a pohľad na Hrušovského, Fronca alebo Brocku vzbudzuje rozpaky, či občas až pocit trápnosti.

Na druhej strane, KDS zatiaľ ani neexistuje. Insitní slovenskí politológovia síce Palkovi a spol. veľké šance nedávajú, lenže práve to by mohol byť dôvod na nádej. Koniec koncov, kedy sa naším politológom podarilo niečo predpovedať správne? Neslobodno podceňovať Boží prst, ktorý ako keby zasahoval v najbeznádejnejších chvíľach dejín v prospech tých, ktorí stoja na jeho strane.

Je možné predstaviť si niekoľko odvážnych, prekvapujúcich a riskantných krokov, ktoré keby vyšli, mohli by natrvalo etablovať novú Palkovu stranu. Alebo povedané presnejšie: Palkovi nezostáva nič iné ako niečo vymyslieť a byť prekvapivým, inak sa KDS etablovať nepodarí. Nech už bude akokoľvek, rozklad KDH spôsobí, že cenné percentá pre pravicu prepadnú. Buď sa do parlamentu nedostane KDH, alebo KDS, alebo ani jeden z oboch subjektov.

Mnohí liberáli sa síce škodoradostne na takýto scenár tešia, lenže s kým chcú uviesť svoje pokrokové idey do praxe, nevedno. A keď Sulík naozaj založí svoju stranu, prepadanie hlasov nastane aj na liberálnej strane pravicového spektra. Zrejme nie je nutné farbisto opisovať, čo sa stane, ak nacionálni socialisti získajú ústavnú väčšinu.



Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [18]
:: Súvisiace reklamné odkazy