Pravdivý obraz Slovenska

Neviem, kde sa berie naivná predstava, že televízia môže vytvárať pravdivý obraz o čomkoľvek. Pravdepodobne to bude pozostatok z čias, keď u nás každý zahraničný film uvedený v televízii „nastavoval zrcadlo prohnilé kapitalistické společnosti“.

Sme hlupáci, čo len pijú a zabíjajú prasce
Sotva utíchlo slovenské pobúrenie z nepravdivého vykresľovania Bratislavy v americkom horore Hostel a ako to poškodilo meno našej krajiny u tých pár desiatok nadšencov, ktorí tento druh hororu sledujú, prevalila sa slovenskými médiami ďalšia aféra. Koncom minulého roka zavládlo v komunite Slovákov žijúcich v Británii vysoké znechutenie z nepravdivého vykreslenia Slovenska a Slovákov v cestopise ex-monty-pythona Michaela Palina o novej Európe, ktorý odvysielalo BBC. Nepáčilo sa im, že Slovensku venoval iba niekoľko minút a predstavil ho prostredníctvom dedinskej zabíjačky. Jeden zo zahraničných Slovákov sa posťažoval aj do médií, konkrétne do Daily Mail, že nás „predstavili ako hlupákov, ktorí nemajú nič lepšie na práci, než popíjať a zabíjať prasce“. Tým sa celá aféra dostala do agentúr a do našich médií, a tak zostalo pobúrené takmer celé Slovensko.
Zaangažované bolo hneď aj slovenské veľvyslanectvo, ktorého hovorca podľa Daily Mailu povedal, že chápe, že Palinovým zámerom bolo ukázať menej formálnu stránku krajín, v prípade Slovenska sa však dostal mimo reality. Podľa hovorcu si Briti nezaslúžia, aby boli takto klamaní.

Nič nie je v televízii nudnejšie ako šťastný život v peknej krajine
Neviem, v čom boli Briti konkrétne klamaní. I keď sa necítim byť nijako nadšená, že z celého Slovenska a slovenskej kultúry a zvykov si britský dokumentarista vybral práve veselú zabíjačku, nijako ma to neuráža. Uvedomujem si totiž, že televízia je svojím spôsobom veľmi obmedzené médium, v ktorom zábery na krajinky či architektúru, hocako prekrásnu a unikátnu, pôsobia nudne, ak sa tam nič nedeje. Televízia potrebuje pohyb, akciu, emócie, podľa možností vypäté a nie gýčovo pekné, pokojné a šťastné. Nič nie je v televízii nudnejšie ako šťastný život v peknej krajine.

V prípade cestopisov navyše musí tvorca hľadať niečo, čím sa jednotlivé krajiny od seba líšia, čím sú jedinečné. Zbytočne bude ukazovať, že aj my máme rovnako ako Západná Európa šikovných manažérov a programátorov, moderne oblečené krásne baby, že aj my máme veľké hypermarkety, rovnako čisté a vymaľované mestá a dediny, fotogenickejšia bude vždy ošarpaná cigánska osada. Tu sme napokon dopadli celkom dobre, cigánske sídlisko sa ušlo v dokumente BBC Bulharsku. (Ako polovičná Bulharka ostro protestujem!)

Lúčnica nie je nič pre filmára túžiaceho po autenticite
Čo nás teda odlišuje a nie je pre kameru nudné, to sú ľudia, ich kultúra a zvyky. Kultúra, ktorá sa vyrovnáva kvalitou ostatnému svetu, je, žiaľ, zameniteľná za ktorúkoľvek porovnateľnú krajinu. V častiach, ktoré som mala možnosť vidieť na internete, ide autor práve po kultúrnych odlišnostiach: vojenské parády, tancovačka seniorov pri dychovke, spoločné spievanie ľudí na ulici. Folklór.
Mnohí z oponentov namietali, že radšej sme mohli ukázať svetu našu exportnú Lúčnicu. Lenže Lúčnica, to nie je súčasný slovenský folklór, ona len na javisku ukazuje vysoko štylizované spracovanie pôvodného vidieckeho folklóru z medzivojnového obdobia. Je to teda akýsi druhý život folklóru, ktorý exituje len na javiskách a festivaloch a s autentickým životom dnešných obyvateľov Slovenska nemá už takmer nič spoločné, odevom počnúc a hudbou končiac. Nič pre filmára túžiaceho po súčasnej autenticite v teréne.

Folklór, ktorý ešte nezvalcovala európska normotvorba
Dedinská zabíjačka s rôznymi rituálmi, rozdelenými rolami a napokon aj s veselou konzumáciou alkoholu a spievaním odrhovačiek, to je pravý súčasný folklór v najčistejšej podobe nepokazenej javiskovou štylizáciou. Aj kritizované flanelové košele dedinských chlapov sú autentickejšie, ako keby mali oblečené muzeálne vyšívané haleny.

Čím viac nad tým rozmýšľam, tým mám silnejší pocit, že to Michael Palin vystihol veľmi dobre. A najviac zo všetkého sa mi páčil jeho euroskeptický komentár citovaný v médiách: „Pre mladých Slovákov môžu byť dni ako tento skoro minulosťou a scény ako táto (rozumej zabíjačka) odsunuté do zariadení schválených v EÚ.“ Pravda pravdúca. Čo z regionálnej kultúry nestihlo zničiť socialistické javiskové znásilňovanie, čo nestihla zglajchšaltovať postupujúca globalizácia, to definitívne zlikviduje európska normotvorba. Nezávidím tým cestopiscom, čo budú chcieť hľadať krajové odlišnosti o nejakých päťdesiat rokov.

Písané pre Nota Bene, upravené.