Sebaláska nie je zlá láska

Odkedy februárové víťazstvo pracujúceho ľudu nepovažujeme za oslavovaniahodné, najbombastickejším sviatkom tohto mesiaca je Svätý Valentín – Sviatok zamilovaných. Čo však majú robiť tí, ktorí práve nie sú nikým milovaní, alebo nie sú do nikoho zamilovaní, alebo nie sú ani jedno, ani druhé?

Nemilovaní a nemilujúci môžu sláviť Sviatok osamelých, a to hneď tri dni po sebe, pretože v niektorých krajinách sa ujal tento sviatok priamo na Valentína, inde deň pred alebo po ňom. I keď pôvodne išlo skôr o študentskú recesiu a tak trochu trpkú sebairóniu osamelých ľudí, postupne sa tohto sviatku zmocnili aj ľudia, ktorí to s odporom k zamilovaným párom myslia smrteľne vážne a zo svojej zatrpknutosti si urobili takmer politický program. V Ázii dokonca vznikli hnutia, ktoré majú za ciel rozbíjať párové vzťahy alebo presadiť zákaz akéhokoľvek verejného prejavovania náklonnosti a zamilovanosti.

Na každých dvoch zamilovaných dvaja nemilovaní
Ale tak už to vo svete chodí, že tí šťastnejší – aspoň na prvý pohľad šťastnejší – sa nechtiac dostávajú do pozície nenávidených, ako keby boli zodpovední za cudzie nešťastie, ako keby ich šťastie mohlo byť vystavané len na cudzom zúfalstve. Lenže šťastie nie je hra s nulovým súčtom, kde na jedného šťastného by musel zákonite pripadať jeden nešťastný a na dvoch zamilovaných dvaja nemilovaní. Navyše, smutná pravda je taká, že odhliadnuc od prírodných katastrof, epidémií a vojen si za vlastné nešťastie a osamelosť najčastejšie môžeme my sami.

Isteže, dá sa zotrvať v spravodlivom hneve voči celému svetu a zamilovaným obzvlášť, ale to nám nič príjemné do života neprinesie, skôr naopak, iba nás to zabetónuje vo vlastnom nešťastí. Skúsme sa radšej bez zloby voči iným pozrieť na to, čo môžeme urobiť, aby sme nemuseli nikomu jeho lásku zazlievať. Zistime, prečo práve my nie sme za/milovaní. Kľúč nie je v tých druhých, čo nám robia zle, čo nás zrádzajú, opúšťajú, sklamávajú a nemilujú. Možno sme ich sami od seba odohnali a odradili. No dobre, možno sú niektorí ľudia skutočne strašne zlí, ublížili nám a my ich právom môžeme za to nenávidieť, to sme však zase tam, kde sme nechceli byť.

Ak čakáme lásku len od druhých, dosť sa načakáme
Na druhej strane, ak pasívne čakáme, že nielen zrada, ale aj láska a šťastie k nám môžu prísť len zvonku od tých druhých, dosť sa načakáme. Kľúč k láske je v nás samotných. Je v sebaláske. Nie, nehovorím o sebectve, bezohľadnosti či samoľúbosti, ale o úprimnej bezpodmienečnej láske k sebe samému.

Pred rokom som jednej smutnej osamelej slečne odporučila, nech sa netrápi okolitým zúriacim Valentínom a zamilovanými párikmi, nech to radšej zoberie pozitívne, nakúpi darčeky a zorganizuje si pekný sviatočný večer s človekom, ktorého miluje najviac, teda so sebou samou. Príšerne ju to nahnevalo, ona vraj nie je taká egoistka, čo si to dovoľujem takto ju urážať. Ale ja som to myslela skutočne celkom úprimne a pozitívne. Veď kto nás má mať radšej ako my sami? Kto si nás má vážiť, obdivovať nás, keď si sami seba nevážime a neustále sa podceňujeme? A kto nás má rozmaznávať, dávať nám darčeky a pozornosti, keď to nerobíme ani len my sami?

Malá kopa lásky veľkú pýta
Naša civilizácia je postavená na obdive tých, čo nemyslia na seba a obetujú sa pre druhých. To však neznamená, že sa musíme obetovať celí a tiež to neznamená, že za svoju obeť dostaneme automaticky rovnakú protihodnotu od iných. Láska sa totiž nedá zaslúžiť, nedá sa vybojovať, je nespravodlivá. Nedostáva sa tým, čo všetku svoju lásku rozdali a dostáva sa tým, čo jej už majú veľa. Malá kopa veľkú pýta, a tak to treba skúsiť aj s láskou. Ak chcete privolať lásku druhých, založte svoju malú kopu vlastnou láskou.

Ľahko sa to píše a ťažko realizuje, veď keby bolo také jednoduché zbaviť sa všetkých démonov a vnútorných kritikov, ktorí prísne hodnotia seba i druhých, bol by už dávno na zemi raj. Pre začiatok skúsme byť aspoň vyrovnaní a spokojní so stavom, v akom sa nachádzame. V tom by nám mohli pomôcť práve pôvodní veselí zakladatelia Sviatku osamelých. Držme sa teda pevne ich rád, ako oslavovať: Tešme sa z toho, že sme slobodní a môžeme si robiť, čo chceme, a stretávať sa s tými, s ktorými chceme. Môžeme sa dokonca dať viacerí osamelí dohromady a obdarovať sa navzájom. Z malej kopy lásky bude hneď kopa väčšia.

Písané pre februárové Nota Bene. Upravené.