Sú ľavicoví liberáli hlúpi?

Často sa hovorí, že pravicu, najmä SDKÚ, volia vysokoškolsky vzdelaní, mladí, dobre zarábajúci (a snáď aj dobre vyzerajúci), spoločensky liberálni obyvatelia veľkých miest. Naproti tomu sa dlho tradovalo, že voliči Smeru, SNS a HZDS sú zväčša slabšie zarábajúci, starší obyvatelia vidieka a malých miest, bez maturity alebo maximálne s ňou.
Takéto hodnotenie nepochybne dávalo niektorým pravičiarom elitársky pocit prevahy, nie nepodobný elitárskemu pocitu, ktorý v Amerike demokrati cítia voči republikánom. Pretože za veľkou mlákou je to presne opačne ako u nás. Tam sa traduje, že pravicu volia „redneckovia“, kým (pseudo)intelektuáli dávajú prednosť ľavici.

Pokorne priznávam, že aj ja sa z času na čas nechám uniesť a ukĺzne mi aj nejaké to nemiestne slovíčko na adresu „štyridsaťpercentných“. Keď sa však nad tým človek zamyslí s chladnou hlavou, môže prísť k paradoxným záverom.
V tomto článku chcem polemizovať so všeobecne prijímanými klišé, podľa ktorých 1.) dobre zarábajúci a sociálno-liberálne orientovaní vysokoškoláci z veľkých miest sú zákonite chytrí, a 2.) že dedinskí zápecníci s maturitou sú zákonite hlúpi, prípadne hlúpejší než prvá skupina.

Pri čítaní internetových diskusií
Patrím k nadšeným čitateľom internetovej verzie denníka SME, najmä pre plodné diskusie pod článkami. Tieto noviny čítajú nielen už spomenutí sociálni liberáli, ale aj množstvo konzervatívcov. Preto čitateľ získa necenzurovaný prehľad o názoroch tej gramotnejšej časti slovenského obyvateľstva. Už dlhšie si najmä pri kultúrno-etických a náboženských témach všímam, že medzi ľavicovo-liberálnymi čitateľmi je nadštandardné množstvo neuveriteľne hlúpych ľudí.
Nie teraz preto, že zastávajú iný názor. A nie je to primárne ani preto, že internet poskytuje anonymitu, v ktorej sa všeobecne realizuje kopec bláznov. Tá hlúposť, dalo by sa povedať ignorancia, je hlbšieho charakteru a týka sa väčšiny ľavicových liberálov, nielen tých z internetových diskusií. Aj keď to môže na prvý pohľad vyzerať ako rozpor, lebo väčšina z tých sociálnych liberálov samých seba považuje za predvoj osvietenosti, rozumu, inteligencie, modernosti a vzdelania.

Tá ignorancia sa prejavuje tým, že ľavicoví liberáli sa často v diskusiách programovo vzdávajú a arogantne opovrhujú tradičnými zdrojmi múdrosti, ako sú náboženstvo, tradícia, predsudok, prezumpcia, konvencia, ľudová slovesnosť atď. Namiesto toho neprimerane a nadmerne vyzdvihujú arbitrárny rozum a formálne vzdelanie.
Chýba tam rešpekt k tajomnosti a pestrosti sveta, opovrhuje sa intuitívnym poznaním a vytvára sa dojem, že individuálny ľudský rozum je všemocný. Nie je to len o Hayekom opísanom rozpore medzi kritickým racionalizmom (teda rozumom, ktorý si je vedomý svojich medzí) a tzv. naivným racionalizmom (teda rozumom, ktorý si navráva schopnosť obsiahnuť komplexnosť sveta).
Rozum, ktorý je zakorenený v láske, kráse, tradícii a konvencii, je ako nevyvrátiteľný dub. Naopak, arbitrárny rozum, ktorý si sám ad hoc vytvára pravidlá, ignorujúc zdedenú múdrosť predkov, je ako palička nedbanlivo zapichnutá v zemi. Nakloní sa už pod náporom slabého vánku a silnejší vietor ju vyvráti zo zeme.

Je Biblia len rozprávková kniha?
Vezmime si napríklad náboženské príkazy. Predstava ľavicových liberálov je zrejme taká, že si tieto zásady vymysleli pred stáročiami nejakí duchovní, ktorí práve nemali čo robiť. V tom horšom prípade, že ten a ten príkaz je len dôsledkom nejakej psychickej deprivácie duchovných, spôsobenej nedostatkom sexu.
Človek nemusí byť veriaci, aby rešpektoval náboženstvo. Význam ním postulovaných pravidiel sa dá odôvodniť aj evolučne. Zdá sa, že morálne prikázania sa vyselektovali v dlhej kultúrnej evolúcii ako vodidlo životom „s čo najnižšími transakčnými nákladmi“. Inými slovami, jednotlivcovi môže dodržiavanie týchto pravidiel umožniť vyhnúť sa v živote problémom a v rámci spoločnosti zrejme vedú k nárastu sociálneho kapitálu a minimalizácii spoločenských napätí – prinajmenšom v rámci komunity toho istého náboženstva. 
S týmto úmyslom, samozrejme, nikto náboženstvá neskonštruoval. Tie pravidlá sa proste vyselektovali ako najlepšie zodpovedajúce nedokonalej ľudskej prirodzenosti v dlhej kultúrnej evolúcii normatívnych systémov. Odpísať túto zdedenú múdrosť predkov len preto, že mozog ľavicového liberála si nevie racionálne zdôvodniť zmysel toho alebo oného morálneho príkazu, je veľmi krátkozraké.   

No zdedená múdrosť predkov sa neprenáša len cez náboženstvo. Je smiešne, ak diskutujúci v spomenutých internetových diskusiách označia Bibliu za rozprávkovú knihu, pohŕdajúc tak aj Bibliou, aj rozprávkami. Mnoho kresťansko-konzervatívnych mysliteľov (G. K. Chesterton, J. R. R. Tolkien, C. S. Lewis, Daniel Pastirčák...) vyzdvihovalo intuitívne poznanie skryté v rozprávkach, ľudových povestiach, ale aj v poézii.

Nečudo, že sociálny liberál nemá pochopenie pre rozprávky. Na to, aby ich mal človek rád, potrebuje detskú schopnosť žasnúť. Úžas nemožno čakať od niekoho, kto si komplexnosť sveta napchal do vlastnej hlavy. Nedávno sa jednému môjmu známemu (takisto ľavicovému liberálovi) narodil syn. Aby ma podpichol, poznamenal, že vždy ho bude učiť, aby veril predovšetkým sám sebe, nie nejakým rozprávkovým bytostiam, ako je Boh. „To je dobre,“ odvetil som mu pokojne: „nikdy ťa totiž druhý neoklame tak ľahko, ako oklameš sám seba.“

Predsudok a starenka z Oravy
Dávať si radiť predsudkami – to je pre sociálnych liberálov najhoršia vec na svete. Predsudky totiž chápu ako priamy protiklad arbitrárneho rozumu. Výnimkou sú jedine ich vlastné predsudky o náboženstve a konzervativizme, ktoré sú často založené na neznalosti tak náboženstva, ako aj konzervativizmu.
Keď posadíme vysokoškolsky vzdelaného, liberálne orientovaného inžiniera z Bratislavy vedľa veriacej starenky zo zapadnutej oravskej dedinky, tá babka môže mať navrch. Tam, kde spoločenský liberál používa len vlastný mozog a môže sa spoľahnúť len na svoje formálne vzdelanie, tam má starenka k dispozícii prenesené poznanie mnohých mozgov.

Ľudia môžu vyznávať rôzne náboženstvá, filozofie alebo ideológie. Ale ich myslenie nikdy nie je oprostené od nejakého svetonázoru. Sociálni liberáli môžu stokrát tvrdiť, že oni k problémom pristupujú nezúčastnene a s čistým rozumom, nezaťaženým predsudkami alebo ideológiami. Aj bezuzdný relativizmus je len -izmus. Ľahkovážne odmietnuť alternatívne zdroje múdrosti, skúsenosti a poznania, navyše z vyložene ideologických dôvodov, sa nedá nazvať inak ako hlúpe ignorantstvo.