Kedy sa minie ropa?

Pri čítaní tejto knihy som narazil na zaujímavý graf v prednáške Bjorna Lomborga, ktorá odznela vlani v Prahe. Nachádza sa na ňom vývoj odhadovaných zásob ropy od roku 1920 až dodnes. Je to zaujímavé, ale na začiatku 20. rokov vydal Americký úrad pre ťažbu (American Bureau of Mines) vyhlásenie, podľa ktorého sa do desiatich rokov mali vyčerpať všetky zásoby ropy na svete.
Napriek tomu, že sa ťažilo a využívalo podstatne menej tejto suroviny ako dnes, búchali ustarostení úradníci na poplach. Katastrofické scenáre hovorili o pulzujúcej spoločnosti, ktorá sa zo dňa na deň zastaví, lebo zistí, že už nemá ani kvapku čierneho zlata. V roku 1930, keď sa mal tento neradostný scenár naplniť, vydal úrad novú predpoveď. Ropa sa mala minúť o (aké prekvapenie) ďalších desať rokov.

Nie je potrebné zdôrazňovať, že zásoby ropy sa v roku 1940 nevyčerpali. Odhady sa však stále obmedzovali na desať rokov. Až v rokoch 1945 – 1950 stúpla táto predpoveď na dvadsať rokov. Samozrejme, spotreba ropy stále stúpala. V roku 1960 sme už dávno mali niekoľkonásobne minúť svetové zásoby ropy podľa skorších predpovedí. No od 60. rokov odhady sústavne oscilujú medzi tridsiatimi až štyridsiatimi rokmi.
Už štyridsať rokov sa predpokladá, že zásoby ropy tu budú už len na štyridsať rokov. Nie je vylúčené, že sa to bude tvrdiť aj o ďalších štyridsať rokov. Čím to je? Samozrejme, všetky predpovede o skorom vyčerpaní prírodných zdrojov sú zavádzajúce, lebo neberú do úvahy nachádzanie nových ložísk a najmä zlepšovanie ťažobných technológií, ktoré umožňujú rentabilné zužitkovanie aj tých polí, ktoré sa zdali byť dávno vyčerpané.

Ako suroviny pribúdajú
Je zarážajúce, aké komplikované je vyhovoriť nesporne inteligentným ľuďom strach z „vyčerpania surovinových zdrojov“ a osvetliť im na prvý pohľad paradoxnú skutočnosť – že surovín je čím ďalej tým viac. Rozum sa takémuto záveru vzpiera. Veď hornín je v zemskej kôre isté konečné množstvo a ak ich vyťažíme, proste sa minú.
To je síce pravda, ale surovinové zdroje neexistujú akosi mimo človeka. Jestvujú len v ľudskej hlave. Napríklad ropa je okolo nás milióny rokov, ale až v posledných dvoch storočiach sme z nej urobili surovinu, ktorá poháňa automobily a omnoho viac. Kým sme nevedeli, načo všetko sa dá využiť, nebola surovinovým zdrojom. Tá mazľavá tmavá tekutina predstavovala pre ľudí skôr problém ako úžitok, ak sa náhodou objavila na ich pozemku. 

Samozrejme, niekto môže namietnuť, že nové náleziská a nové technológie ťažby a spracovania istej suroviny sa nedajú nachádzať donekonečna. Ak však žijeme v trhovej ekonomike, kde existuje slobodná tvorba cien, konečné vyčerpanie surovín nemôže nastať. Riešením je substitúcia.
Nikdy nenastane ten pomyselný deň, keď človek príde na benzínovú pumpu a tam mu povedia, že mu už nemôžu natankovať plnú nádrž, lebo ropa sa proste minula. Cenové signály totiž fungujú tak, že keď je niečoho veľa, je to lacné. A ceny drvivej väčšiny surovín sa za posledných 150 rokov znížili o 80 %.
Ak niečoho začne byť málo, ceny sa zvýšia. Lenže ceny nesignalizujú len väčšiu vzácnosť. Pre podnikateľské subjekty signalizujú aj trhovú príležitosť. Ak by boli ceny ropy dlhodobo vysoké, lebo by naozaj hrozilo jej skoré vyčerpanie, podnikatelia by videli, že keď prídu na trh s lacnejšou náhradou, zarobia veľké peniaze.

Čo príde po „dobe ropnej“?
Presne takto sa začal aj nástup ropy. Kedysi sa v lampách využíval veľrybí tuk. Lenže ako dopyt po lampách narastal, veľryby čelili vyhynutiu a ceny ich tuku stúpali do výšok. Tak sa prešlo na petrolej a neskôr na elektrickú energiu. Je vysoko pravdepodobné, že podobne to dopadne aj s čiernym zlatom. Koniec koncov, ani doba kamenná sa neskončila pre vyčerpanie kameňa a ani doba bronzová pre vyčerpanie medi a cínu.
„Doba ropná“ možno bude už čoskoro nahradená „dobou vodíkovou“. Kedy presne to bude? Na to je jednoduchá odpoveď: keď sa to oplatí. Kým bude rentabilnejšie používať produkty z ropy, bude sa používať táto surovina. Zároveň samotný fakt rentability znamená, že ropy je dostatok.

Asi pred dvomi rokmi bola hystéria ohľadne skorého vyčerpania ropy veľmi silná. Jej cena sa totiž rapídne zvýšila pre vyššiu spotrebu v Indii a Číne, pričom ťažobné spoločnosti nemali dosť kapacít. Dôvod teda nespočíval v tom, že by v zemi bolo málo tejto látky. Vysoké ceny však podnikateľom signalizovali, že ak rozšíria ťažobné kapacity, môžu zarobiť. Dnes už ten problém nie je, ani nehovoriac, že ropné produkty, najmä benzín, sú zaťažené obrovskou spotrebnou daňou.

Vývoj dnes nesmeruje k vyčerpaniu surovinovej a energetickej základne našej civilizácie. Naopak, je vysoko pravdepodobné, že budúcnosť, ak jej dovolíme prísť, prinesie širšiu paletu zdrojov. Nie užšiu. Najdokonalejšou surovinou je totiž náš mozog, naša nápaditosť a tvorivosť.