Noví viktoriánci

Často sa hovorí, že na Západe už dnes majú veci, ktoré na Slovensku nebudú ani zajtra. A je pravda, že nielen technologický, ale aj spoločenský pokrok sa u nás prejavuje s istým časovým sklzom. Veľa sa už popísalo o neblahých dôsledkoch ľavicovo-liberálnych ideových prúdov na spoločnosť, najmä západnej Európy. Dnes sa však na obzore ukazujú znaky obratu. Na Západe začína dochádzať k oživeniu konzervativizmu nie nutne ako politickej sily, ale ako životného štýlu.

New Vics
Zdá sa, že New York, ako ho poznáme zo seriálu Sex v meste, patrí čoraz viac minulosti. Aspoň to tvrdia miestne noviny, ktoré si všimli nový trend medzi newyorskou vyššou strednou vrstvou. V meste je stále viac dvadsiatnikov, ktorých už neláka spôsob života v štýle predĺženej puberty.
„Noví viktoriánci“, ako ich noviny nazvali, majú drahé školy, volia kariéru, monogamiu a romantiku. Ich svadby sú veľkolepé a manželstvo berú veľmi vážne. Sobáš často prichádza po dlhých rokoch chodenia a zasnúbenia. Nových viktoriáncov vyznačuje vycibrený náročný vkus, zmysel pre záväzky i klasiku. Svojim deťom dávajú mená ako Beatrice, Henry, Charlotte alebo Theodore. Ich slovník pripomína časy sestier Bronteových a Louisy May Alcottovej.

Na single sa títo ľudia pozerajú s podozrením. „Už nie je v móde byť flákačom a žiť v suteréne,“ hovorí pre týždenník New York Observer istá 26-ročná internetová redaktorka. Ide o ten istý týždenník, do ktorého písala svoj stĺpček Candace Bushnellová, predloha pre seriálovú Carrie Bradshawovú.
Módny návrhár dokonca tvrdí, že zmena ovplyvnila aj odievanie. Už to vraj nie je o pretancovaných nociach, ale skôr o rodinnom kozube. I ľudia, ktorí nemajú peniaze na veľké manhattanské rezidencie, sa snažia demonštrovať svoju príslušnosť k novým viktoriáncom – napríklad prostredníctvom starostlivo pestovaných záhradiek pred domčekom na predmestí.

Zaujímavé je skúmať dôvod tohto spontánneho návratu k tradičným hodnotám. Niektorí za tým vidia vysoké náklady na školné, ktoré musia absolventi splácať, a preto nemajú čas na neviazaný život. Ďalší hovoria o tlaku kapitalizmu a celkovej kultúre práce, kariéry a výkonu.
Lenže toto vysvetlenie nie je dostatočné. Dalo by sa pochopiť zdôvodnenie, že kapitalizmus vytvára generáciu yuppies (tzv. young urban professionals), prípadne bezohľadných burzových žralokov typu Gordona Gekka, ktorých vyplavili 80. roky. Ale prečo ten spoločenský konzervativizmus?

Roe effect a Huntington
„Roe effect“ je termín, ktorý zaviedol denník Wall Street Journal. Ide v ňom zhruba o to, že legálne potraty v Spojených štátoch ničia základňu svojich podporovateľov. Sociálni liberáli, ktorí potraty podporujú, sa pre ne rozhodujú častejšie než konzervatívni odporcovia. Na strane druhej je poznatok, podľa ktorého 80 % detí pokračuje v politickej orientácii rodičov.
Wall Street Journal si na základe demografického vývoja všimol, že USA sú čoraz konzervatívnejšie, lebo liberáli majú menej detí, čo z dlhodobého hľadiska ohrozuje voličskú základňu demokratickej strany. Na 100 amerických liberálov pripadá 147 detí, kým na 100 konzervatívcov pripadá až 208 detí. Medzi rokmi 2012 až 2020 môžu demokrati počítať so stratou rozhodujúcich štátov, kde je dnes pomer voličov 50:50.

Ľavicovo-liberálna politika sociálneho inžinierstva, potratov, politickej korektnosti, nanucovanej pseudotolerancie, „rovnosti šancí“ (v skutočnosti pozitívnej diskriminácie) a ďalších nezmyslov teda konečne priniesla svoje plody.
Mnohí noví viktoriánci vyrastali v rozbitých rodinách a manželstvo je pre nich kotvou istoty, ktorá im tak chýbala počas detstva. „Keď máš 12, nič zábavné na štvrtom manželstve tvojej matky nie je,“ píše Molly Jong-Fastová. Jej matka pred desaťročiami odštartovala sexuálnu revolúciu výzvou ženám, aby sa necítili vinné, ak pravidelne striedajú partnerov. Molly dnes patrí k novým viktoriáncom. 
No môže tu byť aj hlbší dôvod príklonu k tradíciám. Často prehliadaným momentom, ktorý spomína profesor Huntington v knihe Stret civilizácií, je vlastný dôvod zmeny paradigmy z konfliktu ideológií, ako sme ho poznali počas Studenej vojny, na konflikt dominantných svetových kultúr. Nejde len o to, že Západ porazil Sovietsky zväz a socializmus sa zdiskreditoval.
Zdiskreditovala sa aj väčšina osvietenstva a racionalistických konceptov na ňom vybudovaných. A ľudia naprieč kultúrami reagujú na toto zlyhanie. Väčšina robí to, čím ľavicoví intelektuáli tak pohŕdajú – vracia sa k osvedčeným, tradičným predosvietenským zdrojom autority, či k ich novým interpretáciám. Nie je náhoda, že ľudí na Blízkom východe to tiahne k islamizmu, keď sú na každom kroku svedkami zlyhania panarabizmu, ktorý bol akousi miestnou zlátaninou nacionalizmu a socializmu (všetko produkty osvietenstva), pričom svojim krajinám priniesol len hospodárske zaostávanie, korupciu a beznádej.

Na strane druhej, ani osvietenstvo nebolo koherentným hnutím a to, že sa zdiskreditoval Rousseau, ešte neznamená, že v teste času a reality neuspel napríklad Adam Smith. Dva produkty osvietenstva sa zatiaľ ukazujú ako životaschopné, aj keď sú vydané napospas veľkým skúškam a z dlhodobého hľadiska nemusia prežiť ani tie – ide o zastupiteľskú vládu a kapitalizmus. Možno by dôsledný rešpekt k vlastníckym právam, zdravá mena a vymáhateľnosť záväzkov vedeli urobiť divy aj v neporiadku Blízkeho východu.

Nemecké obraty
Ale späť k spoločenským zmenám vnútri západnej civilizácie. Obrat k tradičnejším hodnotám sa neodohráva len v Spojených štátoch. Dochádza k nemu pomaly aj v západnej Európe. Vezmime si príklad Nemecka.
Čo sa týka generačných rozdielov, je to pomerne šialená krajina. Pred sto rokmi tam harašilo tzv. Jugendbewegung, hnutie mládeže, ktoré opovrhovalo buržoáznou secesnou spoločnosťou svojich rodičov. V 30. a 40. rokoch sa títo ľudia, už ako dospelí, stávali nacistami. Hitlerov režim privádzal k ošiaľu aj ďalšiu mládežnícku generáciu, ktorá sa po porážke v roku 1945 s malou dušičkou vrátila práve k tým meštiackym hodnotám, ktorými národný socializmus tak opovrhoval.

Táto generácia postavila zničenú krajinu opäť na nohy, lenže o hrôzach minulosti sprisahanecky mlčala. V 60. rokoch sa deti týchto ľudí vzbúrili. Nacizmus a buržoázne hodnoty si mylne stotožnili a pod ľavicovými heslami chceli zničiť súkromné vlastníctvo, buržoáziu i rodinu ako sociálnu inštitúciu. Základnou bunkou spoločnosti sa mala stať komúna, kde nielen všetko patrilo všetkým, ale aj každý každému.
Samozrejme, mládežnícka vzbura 60. rokov neuspela. Jej protagonisti si však niečo z radikalizmu svojich mladých liet ponechali a v nasledujúcich desaťročiach uskutočnili dlhý pochod inštitúciami krajiny. Vrcholom bolo, keď sa bývalý marxistický rebel Gerhard Schröder stal kancelárom a pouličný bitkár Joschka Fischer jeho ministrom zahraničia.

Dnes však ich doba, zdá sa, nadobro končí. V Nemecku sa dejú zvláštne veci. Zvolenie Benedikta XVI. prispelo k zvýšenému záujmu o náboženstvo v krajine. Nemci sú tradične intelektuálny a sčítaný národ. Viera, podaná filozoficky podkutým pápežom, ich zaujala. Ako bestsellery sa na pultoch kníhkupectiev predávajú knihy, ktoré od základov spochybňujú 68-kársku hodnotovú orientáciu krajiny.
Novou hviezdou je napríklad Bernhard Bueb, ktorý vo

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [115]