Čriepky múdrosti Michaela Novaka

Katolícky teológ, liberálny ekonóm, diplomat a bývalý poradca pápeža Jána Pavla II. i niekoľkých amerických prezidentov, Michael Novak, je asi najvplyvnejším Slovákom na svete. Minulý týždeň navštívil Slovensko a v Bratislave na pôde Právnickej fakulty UK predniesol inšpirujúcu prednášku pod názvom Ekonómia, etika a kríza sociálneho štátu.

Prečo je sociálny štát v kríze
Filozof, ktorého všetci štyria starí rodičia pochádzajú z východného Slovenska, v úvode svojej prednášky vymedzil tri dôvody, prečo sa sociálny štát v súčasnosti nachádza v kríze. Prvým je demografický vývoj. Ľudia v sociálnych štátoch žijú dlhšie, no majú menej detí. Optimálny pomer mladých a starých ľudí je jedna ku siedmim až desiatim.
Inými slovami, sedem až desať ľudí v produktívnom veku je potrebných na zabezpečenie adekvátnej penzie a zdravotnej starostlivosti pre jediného dôchodcu. Takýto pomer je nemožné zabezpečiť v situácii, keď mnoho ľudí nemá deti a väčšina len jedno alebo dve. Sociálny štát mení reprodukčné správanie rodín a tým sám sebe podpiľuje konár.

Druhý dôvod spočíva vo vzájomnej previazanosti sveta, ktorú so sebou priniesla globalizácia. Západné sociálne štáty vznikli v dobe, keď veľká časť obyvateľstva Eurázie fungovala mimo globálneho obchodu. Buď v dôsledku existencie železnej opony, alebo vlastného protekcionizmu. No po roku 1990 sa k veľkému maratónu pridali dve miliardy ľudí z Indie, Číny, Ruska a stredovýchodnej Európy.
Vznikla úplne nová situácia. Medzinárodná konkurencia vytvára tlak na západné sociálne štáty, aby sa reformovali. Pozícia sociálnych demokratov je tak sťažená a oni nevedia, či majú východisko hľadať v postupnom prispôsobení sa globálnym zmenám, alebo v hľadaní riešenia v radikálne utopických konceptoch.

Tretí dôvod, prečo sa sociálny štát nachádza v kríze, treba podľa Novaka hľadať v spôsobe, akým mení charakter a povahu ľudí. Pod vplyvom vládneho prerozdeľovania a všestranného verejného zaopatrenia sa ľudia prestávajú spoliehať na svoje sily a jeden na druhého. Všetci jednostranne upierajú svoje zraky a túžobné očakávania k štátu. Mnohí (aj kresťania) veria, že sociálny štát je najvyšším výtvorom humanity. V skutočnosti však ľudí degraduje na dobytok, na domáce zvieratá, o ktoré sa stará a kŕmi ich niekto druhý.
Všemocná vládna byrokracia pohltila a neuspokojivo nahradila funkcie, ktoré do vzniku sociálneho štátu vykonávali sprostredkujúce organizácie občianskej spoločnosti. Je to paradoxné, ale pod zámienkou väčšej solidarity zanikajú dobrovoľné inštitúcie, ktoré sa dlhodobo vyvíjali ako skutočný výraz ľudskej spolupatričnosti s chudobnými a trpiacimi.

Americká skúsenosť a Slovensko
Novak spomína kolektívnu skúsenosť z osídľovania Západu, ktorú po predkoch zdedili aj dnešní Američania. Európski (i slovenskí) osadníci, ktorí na plachtovinou zakrytých vozoch mierili do neprebádaného amerického vnútrozemia, nešli za sociálnymi istotami. Nehľadali všemocnú vládu, ktorá vyrieši každý ich problém.
Hľadali slobodu a mali akurát svoje pracovité ruky a jeden druhého. Nevedeli, či ich za ďalším kopcom niekto neoskalpuje. Ľudia sa spolčovali na dobrovoľnom základe. Keď si postavili vlastné domy, spojili sa viacerí jednotlivci a dnes si postavili kostol, zajtra obecnú školu a pozajtra trebárs most. Na vládu sa obrátiť nemohli, lebo na Západe takmer žiadne štruktúry vlády neboli.
Možno práve vďaka tejto historickej skúsenosti a dlhej tradícii svojpomocných komunít je v USA väčšia nedôvera v štát a silnejšia dôvera v ľudskú slobodu. Novak spomína aj rodinnú tradíciu, keď si Slováci v baníckych revíroch Pennsylvánie zakladali družstevné spolky, ktoré pomáhali prípadným vdovám, invalidom alebo starým.

Neosobná spoločnosť a slobodné matky
V sociálnom štáte sa ľudia nemusia spoliehať jeden na druhého, lebo sú naučení, že o každý ich problém sa postarajú politici. Nevyhnutne tak vzniká spoločnosť odcudzených, izolovaných a zraniteľných jednotlivcov. Rozklad sprostredkujúcich komunít sa asi najlepšie dá preukázať na príklade rozkladu rodiny.
Asi pred dvomi týždňami denník SME, na čele so šéfredaktorom Matúšom Kostolným, víťazoslávne zahlásil, že už aj na Slovensku sa skoro štvrtina detí rodí mimo manželstiev. Informácia bola podaná tak, že sa máme tešiť, akí sme už pokrokoví. Avšak nárast počtu slobodných rodičov nie je dôvodom na radosť, ale vážnym a patologickým sociálnym problémom s celým radom deštruktívnych dopadov na spoločnosť.

Táto téma by si zaslúžila osobitné spracovanie, a tak spomeniem aspoň pár bodov, o ktorých sa zmienil Michael Novak. Práve sociálny štát zmenou motivácií prostredníctvom rôznych sociálnych dávok vytvára situáciu všeobecnej nezodpovednosti, keď ženy nepotrebujú mužov a muži necítia zodpovednosť za ženy, s ktorými majú dieťa. Slobodné matky sú problémom najmä v Británii a Švédsku, kde ich počet narástol po tom, ako sa pre ne vytvorila štedrá verejná podpora. Novak spomenul aj niektoré oblasti USA, kde sa 60 až 70 % detí rodí mimo manželstva.
V sociálnych rajoch sa manželom slobodných matiek stáva vlastne štát. A slobodní muži? Je zaujímavé, že kriminalita je najvyššia práve medzi nezosobášenými mladými mužmi. Ak nechceme mať v krajine chudobných ľudí, tak zdravá rodina by mala byť základom akéhokoľvek sociálneho systému. Ide totiž o najprirodzenejšie prostredie pre vnútorné transferové platby, zdravie a – ako dokázali skúsenosti s homeschoolingom – aj pre základné vzdelanie.

Zaujímavú perspektívu načrtol Novak smerom k interrupciám. Väčšinou sa totiž diskusia točí okolo otázky vzniku života a morálky. On problém postavil do svetla ničenia ľudského kapitálu. Za najväčšie bohatstvo každého národa označil nie fyzický kapitál, ale ľudský kapitál. Také Japonsko je príkladom toho, že nie prírodné zdroje sú prvoradou podmienkou materiálneho pokroku, ale tvorivosť a pracovitosť obyvateľstva. Ak nejaká krajina povolí vykonávanie potratov, de facto si tak ničí svoje najcennejšie bohatstvo – ľudí. Dovoliť zabíjanie neviniatok je ako keby Arabi len tak naverímboha spaľovali ropu.

Afrika a EÚ
Tak ako Japonsko je pozitívnym príkladom hospodárskeho rozmachu, tak je Afrika negatívnym. Novak hovorí, že čierny kontinent Stvoriteľ obdaril mnohými požehnaniami v podobe nerastných surovín, nádhernej prírody a niektorých ľahko dostupných druhov potravín. Napriek týmto darom zostáva Afrika chudobná, lebo v nej vládne politická a najmä ekonomická nesloboda. Miestne režimy sú skorumpované a neexistuje vymáhateľnosť práva ani ochrana súkromného vlastníctva.
Neadresná pomoc, aj keď je dobre mienená, môže opäť skôr uškodiť, ako pomôcť. Novak je zdržanlivý vo vzťahu k zahraničnej pomoci z bohatých krajín. Afrike netreba ani tak dávať peniaze, no naučiť ju, ako sa peniaze zarábajú. Ide o parafrázu biblického princípu o ulovenej rybe, ktorá chudobného nasýti na deň, zatiaľ čo naučiť ho loviť ryby by vyriešilo jeho problém navždy. Tento princíp sa vlastne tiahol celou jeho prednáškou.

Kritický je ohľadne názorov na Európsku úniu. Želá si síce, aby vydržala čo najdlhšie a oceňuje jej zásluhy všade tam, kde Európanom priniesla viac slobody. No vidí veľké riziká v budovaní centralistického socialistického superštátu. Varuje pred stavom, keď je pre podniky a jednotlivcov stále ťažšie orientovať sa v džungli právnych predpisov.
Čo sa týka rozdielov medzi Američanmi a Európanmi, ich zdroj vidí Novak v rozdielnom chápaní slobody. Nie je náhoda, že vo Francúzsku stelesňuje slobodu prostitútka Marianne, kým v Spojených štáto

Lukáš Krivošík  viac od autora »
Vaše reakcie [22]