Odchádzajúci na smrť ťa zdraví, Veľký Darca!

Koncom mája prebehla médiami správa o holandskej reality show Veľký darca. Traja čakatelia na transplantáciu obličky mali pred kamerami presviedčať tridsaťsedemročnú Lisu s nevyliečiteľným mozgovým nádorom, aby jednému z nich darovala svoju obličku ešte pred smrťou. Oblička odobratá ešte pred smrťou darcu vydrží v tele fungovať oveľa dlhšie a kvalitnejšie, podľa informácií tvorcov show až 23 rokov. Druhú Lisinu obličku mal po jej smrti dostať čakateľ už podľa regulárneho poradovníka. Lisa si mala vyberať podľa rozhovorov so samotnými čakateľmi, ich rodinami a priateľmi, s rozhodovaním jej mali pomáhať diváci priebežným hlasovaním cez SMS.

Komentátori nazvali program Mengele-show
Informácia o pripravovanej De Grote Donorshow – The Big Donor Show spustila lavínu článkov, televíznych debát a protestov. Protestoval i holandský premiér Jan Peter Balkenende, protestoval aj Joop Atsma z vládnej Kresťanskodemokratickej strany. Protestoval európsky komisár pre otázky zdravia Markos Kyprianu, protestoval profesor John Feehally, ktorý práve dopredsedal Asociácii pre štúdium chorôb obličiek z Veľkej Británie, protestoval prezident nemeckej lekárskej komory Jörga Dietricha Hoppeho. Padali slová ako škandál, nechutnosť, nevkus, prekročenie všetkých morálnych a etických hraníc, zahrávanie sa s ľudským nešťastím a núdzou, komentátori nazvali program Mengele-show. Mnohí volali po zákaze relácie. Televízia BNN sa ústami riaditeľa Laurensa Drillicha bránila slobodou slova a potrebou zvýšiť počet darcov orgánov. V Holandsku pre ich zúfalý nedostatok ročne zomrie 200 ľudí, tak ako presne pred piatimi rokmi zomrel márne čakajúc na ochotného darcu aj zakladateľ televíznej stanice BBN Bart de Graf.

A obličku vyhráva...
Show sa vysielala 1. júna 2007. Televíznu stanicu BNN si v šestnásťmiliónovom Holandsku zaplo 1,2 milióna divákov. Moderátor Patrick Lodiers predstavil darkyňu, potom traja súťažiaci, ich rodiny a priatelia hovorili o tom, aké je to žiť s chorými obličkami a čakať na šľachetného darcu, ktorý im nielen zlepší kvalitu a dĺžku života, ale aj odvráti nebezpečenstvo smrti. Hovorili o svojich snoch a plánoch, o tom, čo všetko by chceli urobiť, keby dostali šancu žiť s novou obličkou. Diváci svojmu favoritovi posielali esemesky. Hlasy boli vyrovnané, 36-ročná Esther-Claire a 19-ročný Vincent mali po 31 %, najviac sympatií, 38 %, si získala 29-ročná Charlotte, ktorej snom bolo môcť denne vypiť viac ako 0,5 litra tekutín.
Napokon prišlo na rozhodovanie. Darkyňa najprv vylúčila Esther-Claire, o ktorej bola presvedčená, že jej život je z troch kandidátov najmenej ohrozený a je so svojím stavom najviac vyrovnaná. Napätie v štúdiu sa už dalo krájať, keď darkyňa Lisa oznámila, že je už definitívne rozhodnutá. Skôr, ako vyslovila meno víťaza, moderátor ju zastavil a oznámil, že išlo o mystifikáciu, že Lisa je herečka Leonie Gebbinková, ktorá sa teší vynikajúcemu zdraviu. Traja súťažiaci však boli skutočne chorí, v ničom neklamali, i keď vedeli, že žiadnu obličku od Lisy nedostanú. Ako však zhodne s organizátormi tvrdili, chceli vyburcovať verejnú mienku a urobiť niečo pre záchranu nielen svojho života, ale všetkých tých 1 400 súčasných čakateľov v Holandsku.

Aké sú fakty
V Holandsku, rovnako ako v Nemecku, USA alebo Japonsku legislatíva vyžaduje, aby sa človek sám prihlásil do Registra darcov. Mnohí tak neurobia len z neznalosti či ľahostajnosti, iní sa obávajú, že po registrácii by si ich smrť mohol niekto objednať. V iných štátoch, napríklad aj u nás, je každý občan automaticky považovaný za darcu orgánov na transplantáciu, pokiaľ nevyplní vyhlásenie, že si to neželá. Na Slovensku je v „registri nedarcov“ len okolo stovky mien, ale nedá sa hovoriť o tom, že by Slováci boli uvedomelejší ako Holanďania, ktorí v Európe platia za najmenej ochotných darcov. Skôr je to spoločná neochota vôbec o vlastnej smrti a smrteľnosti uvažovať, nieto ešte aktívne vyplniť nejaký formulár, je jedno, či darovací, alebo odmietajúci darovanie. Pre zaujímavosť, v istom štatistickom výskume dostali respondenti v rôznych poradiach dve otázky: darovali by ste svoj orgán a prijali by ste orgán? Percento ľudí, ktorí by orgán darovali, bolo dvojnásobne nižšie, ak bola najprv položená otázka o darovaní. Ak bola na prvom mieste otázka týkajúca sa prijatia orgánu, ľudia boli oveľa ochotnejší orgán aj teoreticky darovať.

Splnila show očakávania?
Tvorcovia obličkovej show vyhlásili, že ani na sekundu neuvažovali o tom, že by mohlo ísť o skutočné rozhodovanie o skutočnom živote a skutočnej obličke. Ich cieľom bolo len vyprovokovať verejnú diskusiu. To sa podarilo, za sedem dní pred vysielaním sa o darcovstve orgánov diskutovalo v Holandsku viac ako za posledných sedem rokov.
Zmenila sa však neochota Holanďanov prihlásiť sa do Registra darcov? Podľa informácií BNN niekoľko hodín po odvysielaní show 12 000 divákov poslalo SMS, že by boli ochotní vyplniť darcovský formulár. Deň nato si 30 000 ľudí vyžiadalo zaslanie formuláru, o dva dni to bolo 50 000 a počet vraj neprestal rásť. Čas ukáže, koľko formulárov bude aj vyplnených a zaregistrovaných. Dúfam, že v krajinách, kde existuje Register nedarcov, sa záujem o registráciu nijako nezvýši.

Ako gladiátori
Vyzerá to teda tak, že z obludnej show sa vykľula bohumilá záležitosť slúžiaca úctyhodnému cieľu. Nechcem podozrievať organizátorov z podlého zámeru zvyšovať si takýmto kontroverzným spôsobom sledovanosť, smrť zakladateľa ich televízie je neodškriepiteľným faktom. Mrazí ma však z toho, kam až môže zájsť manipulácia médií s naivitou ľudí. Obávam sa, že podobné experimenty budú napokon predsa len viesť k obmedzovaniu slobody slova, ako to naznačovali mnohí politici usilujúci sa o zákaz vysielania tejto show. 

Ešte väčšie zimomriavky však vo mne vzbudzujú ľudia, ktorí show s napätím sledovali a posielali esemesky, ktorými chceli ovplyvniť rozhodovanie o životoch troch ľudí. Nie o nejakých pätnástich minútach slávy, nie o drahých veciach, peniazoch, zmluve na vydanie platne, kariére v modelingu, či iných drobnostiach, ale o ŽIVOTE. Pozrela som si na internete časti tej show (tu ich nájdete aj s anglickými titulkami: 1, 2) a napriek tomu, že som už vedela, že ide o mystifikáciu, búchalo mi od vzrušenia srdce, keď došlo na výber. Čo za vzrušenie museli cítiť tí ľudia pri televízoroch s mobilmi v rukách? Za pár šupov mali v rukách Božiu moc. Keď sa na obrazovke objavili výsledky SMS hlasovania, ako keby som v diaľke začula dav Rimanov kričiacich na cisára, či má dať gladiátorovi milosť, alebo ho milosrdne doraziť.   

Písané pre júlové Nota Bene, ktoré si práve teraz môžete kúpiť od pouličných predajcov.