Umenie, alebo erotický ženský román?

Už prvé dojmy z knihy Jakuby Katalpy Je hlína k snědku? sú znepokojujúce. Nadpis je nejaký čudný a meno autorky ešte podivnejšie. Ľahko erotická obálka so ženským torzom v čiernej čipke pri logu seriózneho českého vydavateľstva Paseka zmätie ešte o čosi viac. Pri listovaní útlou knižkou prekvapia krátke, ani nie stránkové kapitolky s čudnými nadpismi, kde sa podozrivo často objavuje nadpis TY. Ak sa predsa len začítate a ak knihu znechutene neodhodíte hneď po prvej kapitole, zhltnete ju pomerne rýchlo. A potom sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaradíte do jedného z dvoch vyhranených názorových prúdov na túto knihu: alebo ju budete považovať za povrchný pornografický a miestami mimoriadne naturalistický ženský román, alebo ju spolu s porotcami prestížnej literárnej súťaže Magnesia Litera budete považovať za hodnú ocenenia ako Objav roka. U nás veľký rozruch nevzbudila a už asi nevzbudí, ale v Čechách sa v literárnych kruhoch o tejto knihe strhla podobne prudká názorová debata ako o projekte Národnej knižnice.

Jakuba Katalpa je umelecký pseudonym dvadsaťsedemročnej, trochu utajenej autorky, ktorá nedoštudovala bohemistiku a študuje psychológiu. Okrem písania maľuje, čo pri čítaní novely zo spôsobu, akým o maľovaní a farbách píše, zistíte aj bez toho, že by ste si to o nej prečítali v životopise. Krstné meno si vytvorila z mena Jakub podľa vzoru Ján/Jana, Pavol/Pavla, teda Jakuba. Priezvisko je názov dreviny, ktorá rastie v plzenskom parku, odkiaľ autorka pochádza. Toľko k autorke.

Novela je rozprávaním hlavnej hrdinky Niny, i keď vo vstupnej kapitole rozpráva o sebe jej menovkyňa a pravdepodobne prababka. Nie je celkom jasné, aký súvis má s našou súčasnou hrdinkou Ninou, ale z takýchto nejasných, len tušených súvislostí je utkaná celá kniha. Autorka čitateľovi rozhodne nič neuľahčuje, nič nevysvetľuje. Všetko, čo sa s ňou udialo a deje, je len naznačené, udalosti sa skladajú postupne cez pocity a nálady rozprávačky. A tá sa nebojí zájsť až na hranu, na dreň tela aj duše, do naturalistických detailov, ktoré nesúvisia len so sexom. Po prvej prababkinej kapitole nastáva prudký skok do prítomnosti a do konca knihy to s čitateľom bude hádzať v priestore, v čase a medzi niekoľkými postavami – manželom, milencami, milenkou – už neustále. I keď v prvej polovici knihy možno nadobudnúť dojem, že autorka poskakuje chaoticky a bez akéhokoľvek systému, postupne sa tých náznakov začne skladať nielen dej a charaktery postáv, ale aj istá logika jej písania.

Ťažko naznačiť viac, ťažko opisovať postavy, pretože je celkom možné, že iný čitateľ všetky náznaky pochopí úplne inak ako ja a vloží si medzi ne svoje vlastné súvislosti. Napokon, takto nejako si predstavujem, že by malo fungovať vysoké umenie. Ak si k tomu pridáme definíciu umenia, ako ju nedávno predostrel Juro Malíček, teda ako niečo, čo vyvolá búrlivé diskusie a núti svojho prijímateľa zaujať stanovisko, nech je akékoľvek, potom je Jakuba Katalpa skutočný umelecký talent.

Jakuba Katalpa: Je hlína k snědku?
Vydavateľstvo: Ladislav Horáček – Paseka, 2006
Knihu na recenzovanie poskytlo internetové kníhkupectvo Martinus.