Evanjelická Biblia pre komunistov

Na začiatku 90. rokov vyšla satirická kniha Stana Kochana s názvom Biblia pre komunistov a bezpartajných. S totalitnou epizódou našich dejín sa autor vyrovnal humorným spôsobom. Na biblické príbehy boli natiahnuté epizódy z dejín boľševického hnutia. Napríklad Stalin je v knihe zobrazovaný ako obdoba Abraháma, ktorej „Hospodin Marx“ prikázal obetovať jedno zo svojich proletárskych dietok a on ochotne obetoval bohu komunizmu nie jedno, nie dve, ale milióny svojich dietok a nikto ho nedokázal zastaviť.
Medzi komunistickým desatorom zase nechýba prikázanie „Nezabiješ – iba ak triedneho nepriateľa“ a v podobnom duchu sa nesie celá knižka. Na Kochanovu Bibliu pre komunistov som si spomenul v súvislosti s minulotýždňovými Evanjelickými cirkevnými dňami v Kolíne nad Rýnom. Podujatie prilákalo 110 000 záujemcov, najmä zo Spolkovej republiky, a zúčastnila sa na ňom aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Strana? Nie, cirkev!
O rozpoložení nemeckých evanjelikov vypovedajú kľúčové témy stretnutia: boj proti klimatickým zmenám, globalizácii a ekumenický dialóg – najmä s islamom. Na rozdiel od katolíkov si evanjelická cirkev zakladá na vnútornej demokratickosti, v dôsledku čoho do jej učenia prenikajú aj módne trendy, ktoré sa už zajtra môžu ukázať ako úplne scestné. Bežná je sociálna angažovanosť cirkvi, ktorá sa však v posledných rokoch presúva od praktickej pomoci chudobným, slabým a trpiacim k politickému boju za ideologicky podfarbené heslá.

Nemeckí evanjelici čelia podobnej výzve ako väčšina kresťanských cirkví. Slabnúca viera laikov i kňazov v posmrtný život a nebeské kráľovstvo na onom svete sa transformuje v silnejúcu vieru vo všemocný sociálny štát na tomto svete. Do tohto kontextu zapadá aj horúca debata nemeckých evanjelikov o tzv. BigS („Bibel in gerechter Sprache“). Tento pojem by sa dal do slovenčiny preložiť ako „Biblia v spravodlivej reči“ alebo skôr „Biblia vo vhodnom jazyku“. Ide proste o nový, politicky korektný preklad Svätého písma do nemčiny.
V rokoch 2001 – 2006 ho vytvorilo 52 teológov a prekladateľov, z ktorých bolo až 40 žien. To by nebol problém, keby tento pamflet nevychádzal z tzv. feministickej teológie, ďalej z teológie oslobodenia, ktorá sa snaží vsúvať do kresťanstva kategórie marxistickej filozofie a ešte z názorov zástancov kresťansko-židovského zbližovania.
Výsledok je viac ako zaujímavý. V politicky korektnej Biblii nachádzame pasáže o „apoštoloch a apoštolkách“, prípadne o „farizejoch a farizejkách“. Dokonca aj Bohu sa prisudzujú ženské atribúty. Ktovie, možno nie je ďaleko doba, keď sa budeme modliť k „Bohyni“. Triedny rozmer nového prekladu je podčiarknutý zvýraznením fenoménu otroctva a „sociálneho vylúčenia“ v Rímskej ríši.

Komunistický manifest? Nie, Biblia!
Formulácia Otčenáša „odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ má po novom zahŕňať aj záväzkový vzťah veriteľa a dlžníka. Teraz by to teda mohlo byť „odpusť nám naše dlhy, ako i my odpúšťame našim dlžníkom“. Ide zrejme o nejaký apel za odpustenie dlhov krajinám tretieho sveta. Podľa kritikov celý preklad vyznieva ako revolučný manifest chudobných proti bohatým.
Za zmienku stojí aj spôsob, akým sú vykresľované vzťahy medzi Ježišovými nasledovníkmi (a nasledovníčkami) na jednej strane a židmi na strane druhej. Je fajn, keď sa kresťania a židia navzájom spoznávajú a rešpektujú. Kristus sám bol bez debaty žid, no stále ide o dve odlišné náboženstvá, ktoré sú v teologickom zmysle nezlučiteľné. Pretože nemožno súčasne veriť, že Ježiš Nazaretský je Boží syn a Spasiteľ, aj že je falošný podvodník a blázon. Politicky korektná Biblia sa však snaží rozdiely medzi obomi náboženstvami stierať, prípadne bagatelizovať.
Výsledkom je text, nad ktorým krútia hlavami aj mnohí evanjelici. Lutherov preklad Svätého písma bol jedným z míľnikov vývoja nemeckého jazyka, avšak jeho politicky korektná verzia je podľa kritikov nečitateľná. Akademickí odborníci tvrdia, že okrem zvulgarizovaného jazyka je „Biblia v spravodlivej reči“ ešte aj po historickej stránke nepresná a mätúca.
Evanjelický biskup Ulrich Wilckens, ktorý je emeritným profesorom novozákonnej teológie, tvrdí, že svojvoľné zmeny v preklade niektorých kľúčových pojmov doslova odvádzajú pozornosť od jadra kresťanského učenia. Odporúča nevyužívať politicky korektnú Bibliu ani na bohoslužbách, ani pri vyučovaní náboženstva, a dokonca ani na súkromné účely. Jedna z autoriek nového prekladu reagovala na túto kritiku hysterickými obvineniami z fundamentalizmu a antijudaizmu starého pána.

Keby to tak videl Luther
Na Lutherovi, Kalvínovi, reformácii a celom protestantizme je čo kritizovať. A to z pozícií, ktoré sú na Slovensku zatiaľ skôr neznáme. Ale je pravdou, že Martin Luther preložil Bibliu do nemčiny, aby jej každý rozumel a každý si mohol urobiť názor na jej obsah. S politicky korektnou Bibliou je to presne naopak. Čitateľom, s ktorých kritickým myslením akoby sa vôbec nepočítalo, je namiesto čo najvernejšieho prekladu podsúvaná úplne scestná interpretácia. Motívy tvorcov boli teda presne opačné než motívy Lutherove.
No keďže v Nemecku je mimoriadne silný ľavicový feminizmus a mnoho veriacich pokladá Ježiša za prvého socialistu, „Biblia v spravodlivej reči“ si celkom iste nájde svojich priaznivcov. Koniec koncov, za deväť mesiacov od jej zverejnenia sa vraj predalo vyše 70-tisíc výtlačkov. Ide o dôkaz hlbokej krízy a zneistenia nemeckého kresťanstva.

Okrem satirickej Biblie pre komunistov mám vo svojej domácej knižnici aj originálny text Svätého písma v slovenskom jazyku. Zhodou náhod, je to práve evanjelická Biblia vydaná vydavateľstvom Tranoscius v roku 1999. Možno ju raz budem musieť vymeniť v prospech nejakého politicky korektného pamfletu, v ktorom vystupuje „Bohyňa“ a Ježiš Kristus je vykresľovaný ako transvestita, čo chcel v Rímskej ríši zaviesť sociálny štát. V takom prípade nebudem už vlastniť jednu zábavnú „Bibliu pre komunistov“, ale dve.