Prostatici na ceste

Divoké svine sa už u nás nejaký týždeň premietajú, a hoci sme sa im dosiaľ nevenovali, určite si našu pozornosť zaslúžia aj takto spätne. Momentálne sú totiž jedným z mála dobrých mainstreamových dôvodov, prečo zájsť do kina. Nielen preto, že tretí Spiderman sklamal a tretí Piráti Karibiku potešia len vďaka Johnymu Deppovi, ale predovšetkým preto, že vedľa týchto vykalkulovaných megaprodukcií sú Divoké svine zvláštne obyčajné.

Normálny film, komédia, bez bohvieakých ambícií, bez masívnej kampane, o štyroch chlapíkoch, sviatočných motorkároch, ktorí sa vyberú na cestu za stratenou mladosťou prv, ako je neskoro. A stretnú teplého policajta, čo im závidí, a skutočný motorkársky gang, ktorému jeden z nich zdemoluje rodnú krčmu, a tak všetci vedno musia čeliť nielen skutočne rozhnevaným desperátom ciest, ale aj vlastným strachom. A je to vtipné, naozaj vtipné, miestami takým do zadku kopajúcim spôsobom priamočiarych fyzických gagov a grimás a miestami takmer intelektuálne, slovom, hláškou, gestom, odkazom, alebo citáciou.

A nechýba ani prefabrikovaný hollywoodsky morálny apel, či skôr len také viac-menej zbytočné ponaučenie, že podobné cesty nie sú o tom, čo človek s vekom stráca, ale o tom, čo za tie roky získal. Lebo v sivej rutine obyčajných dní to nevidno.

Z vlastnej vôle permanentne zaneprázdnený doktor (zubár) Tim Allen, neúspešný spisovateľ pod papučou Martin Lawrence, naoko mimoriadne úspešný podnikateľ čeliaci bankrotu John Travolta a počítačový geek s mentálnym blokom v komunikácii s opačným pohlavím William H. Macy sú, jeden ako druhý, viac mužmi reality ako mužmi snov a túžob, avšak sami si uvedomujú, že tí dravci v nich stále kdesi číhajú a vôbec nevadí, že svoju cestu musia pre cikpauzy prerušovať častejšie, ako sa na poriadnych motorkárov patrí. Tí dravci tam sú, a keď naozaj treba, vedia zopár rán rozdať a viac prijať, a čo je najdôležitejšie, stále vedia, čo je správne a čo nie.

Divé svine sú milý film, ktorý sa oplatí vidieť predovšetkým preto, o čom nie je. Nie je o nasilu vytiahnutých peniazoch z diváckych vreciek, nie je o očakávaniach vybičovaných na maximum masívnou reklamnou kampaňou a už vôbec nie je o filmových hviezdach. Kto v ňom hrá, dáva sa do služby charakteru, či skôr typu, ktorý stvárňuje, nesnaží sa exhibovať, strhnúť na seba prílišnú pozornosť a ukradnúť si príbeh pre seba. Naopak.

Nie je to tak dávno, čo Ela v úvodníku písala o tom, že klišé je vlastne fajn. Áno, klišé je fajn, a ak sa urobí poriadne, je fajn nielen v živote, ale aj vo fikcii, je jedno v akej. Ten úvodník by som okamžite podpísal, až na jednu vetu: „Áno, v knihe či na plátne by to bola nuda ako prasa.“ Lebo Divé svine sú na klišé postavené, stačí len naznačiť zápletku a každý si okamžite domyslí, nielen o čom to bude a ako to nakoniec dopadne, ale aj si presne dokáže predstaviť jednotlivé scény. A predsa to v kine nie je strata času a „nuda ako prasa“ je to posledné, čo hrozí.

Obyčajné filmy to posledných pár rokov nemajú vôbec ľahké. Vzniká ich čoraz menej, diel bez akéhokoľvek presahu, a ak už nejaké vzniknú, zväčša útočia na to najprimitívnejšie a najhlúpejšie v nás a diskvalifikujú sa skôr, ako sme vôbec ochotní venovať im pozornosť.

Možno nie, možno som bol len unavený, faktom však je, že už dávno som podobne milý ľahučký film na jedno použitie nevidel. A veru, už som to potreboval.

Divé svine, Wild Hogs. USA 2007, kino, 100 min.

Réžia: Walt Becker
Scenár: Brad Copeland
Kamera: Robbie Greenberg
Hudba: Teddy Castellucci
Hrajú: Tim Allen – Doug Madsen, John Travolta – Woody Stevens, Martin Lawrence – Bobby Davis, William H. Macy – Dedley Frank, Marisa Tomei – Maggie, Ray Liotta – Jack, Kevin Durand – Red, M. C. Gainey – Murdock, Jill Hennessyová – Kelly Madsenová
Oficiálna stránka filmu: http://wildhogs.movies.go.com/