Čoho sa naozaj obávať?

V zásadných veciach mám pomerne jasno, v menej zásadných vlastne tiež a poznám aj jedinú správnu univerzálnu odpoveď na všetko. 42. Veď viete, odpoveď na základnú otázku života, vesmíru a vôbec.

Čím viac o nej premýšľam, tým ju mám radšej, je totiž jediná odpoveď, ktorú som z dlhodobého hľadiska schopný nielen akceptovať, ale aj prijať za svoju a predovšetkým, prijať za svoju.

Stáva sa mi to často a čoraz častejšie, nech si čítam akékoľvek odpovede, respektíve návrhy odpovedí a nech je ich autorom ktokoľvek a je jedno, či vpravo, či vľavo. Ba dokonca sa odvážim tvrdiť, že je úplne jedno, akým smerom tie odpovede mieria a ich autori vlastne tiež. Aj súhlasím, ale kdesi vzadu, v druhom pláne mi čosi prekáža. A to je dobre, lebo pre tú prekážku nemôžem tie odpovede celkom prijať.

Neverím, že svet bol kedysi komplikovaným miestom a nemyslím si, že je taký dnes, avšak sami ho ako komplikovaný vnímame, urobili sme ho takým, a preto by sme sa s tým mohli zmieriť a raz navždy sa zbaviť jednoduchých odpovedí. A ak by to bolo na mne, tak odpovedí vôbec.

Otázka: Koľko je 7 + 3?

Správna odpoveď: 10

Prijateľná, respektíve vhodná odpoveď: Ako sa to vezme.

Našu civilizáciu vnímam ako civilizáciu strachu. Všimnite si ten detail: netvrdím, že taká je, ale že ju takú vnímam. Netvrdím, že moja odpoveď je správna, len navrhujem. A potiaľto je to v poriadku.

Ok. Civilizácia strachu, jasné, ďalej?

Čoho sa bojíme a čoho by sme sa mali báť? Osobne sa bojím bolesti, islamu, choroby, chudoby a zistenia, že žijem v omyle. Všetky tieto strachy sú však menšie ako môj zásadný, určujúci, definujúci strach.

Bojím sa odpovedí, a s nimi sa bojím ľudí, ktorí odpovede poznajú a zároveň im veria a sú ochotní presadiť ich, lebo sú hlboko presvedčení, že sú správne. Racionálne aj emocionálne.

Človek si povie, že odpovede nás posúvajú ďalej. Súhlasím, ale stojí to za to riziko?

Bojím sa, že jedného rána sa prebudím a naozaj budem poznať odpovede. Budem nie veriť, že viem, ale naozaj vedieť. A hnaný touto predstavou, chopím sa moci, za každú cenu sa dostanem do pozície, keď budem môcť svoje poznanie presadiť. Silou argumentov, a tam, kde argumenty prestanú pôsobiť, silou. Neobzerajúc sa vľavo, vpravo, poženiem nás v ústrety šťastným zajtrajškom.

Tupej mase nasľubujem, čokoľvek bude chcieť počuť, ponúknem ľuďom, po čom najviac pištia. Ponúknem im odpovede. A utopím ich v krvi, lebo tak mi to bude vychádzať ako správne.

Pýtajúci sa nikdy nič nevyriešili, len tí, čo poznajú odpovede. Preto sa ich treba báť. Ničoho iného, len odpovedí. Čím viac sú definitívne, tým sú desivejšie.

42.