Kto podlieha manipulácii?

Každý hľadá svoju pravdu v tom, čo prežil. Koľko ľudí, toľko skúseností a toľko by mohlo byť aj názorov. Nie sme však zadebnené monády Gottfrieda Leibniza. Patríme do rozličných skupín, ovplyvňujeme sa a máme zhodné názory. Dokonca aj tí iní, s pocitom, že nikam nepatria a nepotrebujú si s niekým pritakávať, sa vždy potešia, keď stretnú druhého iného, ktorý myslí v rovnakom rytme.
Ak prehliadneme mizantropov, ktorí sa vzrušujú samotou a programovo pohŕdajú súhlasom ľudí, väčšinou si pestujeme pocit spolupatričnosti s nejakou skupinou priateľov, partiou, spolkom, cirkvou, či dokonca pohlavím, národom alebo rasou. Zväčša sa usilujeme, aby sme sa nerozchádzali s jej cítením a spoločným pudom.

Nájsť hotové názory je veľmi praktické
Je veľa toho, čo má vplyv na prispôsobovanie sa názorom skupiny. Základom je však vrodený zmysel pre opičie napodobňovanie, vplyvom ktorého máme sklon utvárať sa jedni podľa druhých. Odkukávanie je nutné, ak nemáme tápať v neustálych pochybnostiach. Vnáša sa do všetkých skutkov a vládne aj v oblasti názorov. Čokoľvek získa podporu najprv niekoľkých ideológov a predavačov myšlienok, ktorí majú také silné presvedčenie o hodnote svojich názorov, že ostatní im uveria a súhlasia s nimi.
Príčinou nie je ani tak neschopnosť ľudí premýšľať, ako skôr lenivosť a pohodlnosť. Vytváranie vlastného názoru hľadaním informácií či uvažovaním vyžaduje značnú námahu, čo napokon nemusí viesť k žiadnemu mimoriadnemu spoločenskému úspechu. Skôr naopak. Následkom môže byť výsmech a vyobcovanie. Nájsť hotové názory a presne formulované stanoviská je preto veľmi praktické pre konštrukciu vlastnej mienky. Výsledkom je vytvorenie spoločného predsudku, na základe ktorého sa v skupine myslí.

Mnohí sa až príliš vžili do toho, že sú múdri
Hovorí sa, že iba hlúpe, neinformované, nevzdelané masy na nižších spoločenských poschodiach nemajú vlastné presvedčenie a podliehajú manipulácii. Nevedia, o čo ide a nechávajú sa ovplyvniť nejakým populistom. A ten, kto je inteligentný, toho priam jeho inteligencia a vzdelanosť predurčujú mať vlastný názor.
Ale ani ľudia inteligentní a vzdelaní nie sú imúnni voči manipulácii, ohlupovaniu a nezávislí od predsudkov svojej skupiny. Mnohí sa až príliš vžili do toho, že sú múdri. Neradi vyzerajú hlúpo. Majú pocit zraniteľnosti v odbore, v ktorom sú diletanti, a preto uvítajú cudzie myšlienky a názory, ktoré lichotia ich intelektu. Obratný námezdný politológ alebo novinár má s touto skupinou oveľa menej roboty. Pritom narcizmus vlastný väčšine intelektuálov im bráni priznať si, že niekto s nimi účelovo manipuluje, že k svojim názorom neprišli sami vďaka ich úžasnej inteligencii. Radšej využijú svoju intelektuálnu silu na racionalizáciu a obhajobu prevzatých tvrdení, ktoré čím sú bravúrnejšie, tým viac zavádzajú. Nie sú dôkazom ničoho, iba šikovnosti ich ducha.

Ľudia učení, schopní náročnejšieho intelektuálneho výkonu, padajú do konformity aj vďaka inflácii poznatkov a informácií. Množstvo protichodných teórií o všetkom, medzi ktorými vládne neľútostný konkurenčný boj, ubíja a spôsobuje ustavičnú neistotu. Najjednoduchšou cestou z bezradnosti je potom prijatie myšlienok tých, v ovzduší ktorých žijú. Ochota sa priamo úmerne zvyšuje s výhodami, ktoré z toho plynú. Väčšina sa vyjadruje a nakoniec aj myslí tak, aby splnila očakávanie svojej elitnej skupiny.

Ospravedlňte ma, že som Slovák
Aj viacero identít, ktoré intelektuál ako každý človek má, zapríčiňuje pocity názorovej neistoty. Záchrannou stratégiou je príslušnosť k niektorej zo skupín nadhodnotiť, k inej zámerne podhodnotiť až úplne potlačiť. Silné stotožnenie sa s nejakými kozmopolitickými názormi populárnymi v elitnom klane tak zákonite vedie týchto nad-demokratov k znevažovaniu národa, v ktorom žijú. „Bez toho, aby sa ich niekto pýtal, spovedajú sa cudzincovi zo všetkých hriechov svojej krajiny. Niektorí sa s hrôzostrašnou rozkošou rozplývajú v pravidelných vyhláseniach o hospodárskom a morálnom bankrote. Priam ich rozlaďuje upozornenie, že aj inde, v takzvaných vyspelých krajinách, vládnu sčasti úplne porovnateľné nešváry,“ vykresľuje v knihe Neznáme Slovensko hlásateľov Absurdistanu bývalá rakúska veľvyslankyňa. Ospravedlňujú sa za osudový nedostatok, že ich možno pokladať za Slovákov, veď oni všetci majú napokon aj tak všelijaké nemecké, maďarské, židovské, české pôvody. K tým tatárskym sa nehlásia.
Bezmocne komicky potom pôsobia politici z takejto stajne, keď zatúžia stáť v čele krajiny a napriek vykríkanej politickej slušnosti a odbornosti prepadávajú vo voľbách, soptiac na tuposť národa. Nechápu, že kto chce národ viesť, musí byť tak trochu aj jeho dušou a sympatizovať s ním. Nemôže ho rozhýbať ten, kto ním pohŕda a vysmieva sa jeho možnostiam a schopnostiam. Iba tie mu totiž môžu dať moc.

Každý dostane svoju dávku primeranú jeho rozumu
I keď si väčšina intelektuálov myslí, že sa rozhoduje racionálne a politicky na úrovni, väčšinou máločomu rozumie, prispôsobuje sa názorom svojej skupiny a je manipulovaná jej ideológmi. Jediným rozdielom oproti menej vzdelaným je, že podlieha viac masírovaniu intelektuálnej stránky človeka ako živočíšnej. Na niekoho platí prísľub lacnejších liekov, na iného rafinovaný prepočet plateného experta o výhodnosti prenájmu Gabčíkova ENEL-u. Každý dostane svoju dávku primeranú jeho rozumu. To len sebaláska núti veriť, že to tak úplne nie je.

Nevedomosť a znalosť sú iba dva spôsoby ľudského bytia. Pod obomi sa dá dosiahnuť pocit šťastia i zúfalstva, aj dobre a zle sa rozhodnúť. V dobe, ktorá vytvorila nevídané možnosti pre manipuláciu každého druhu, si nik nemusí vyčítať, že sa rozhoduje iba na základe toho, čo považuje za osobný prospech a nie na základe výlevov politológov, ekonomických analýz a čísel, ktoré sú nekontrolovateľné a vykrúcané podľa toho, aký politický tanečník ich schytil. Nemusí sa hanbiť, že sa neriadi nejakou ľavou alebo pravou schémou. Obe sú rovnako vzdialené od prirodzenosti človeka, ako i od možnosti uskutočnenia. Nadšenci z týchto táborov aj tak nerobia nič iné, iba negujú úsilie druhej strany. Namiesto protiargumentov dávajú nálepky. Debaty nie sú o výmene názorov, ale len o tom, ako znemožniť konkurenta. O pravdu tu nejde. Ani nemôže. Ľudské presvedčenia a názory slúžia evolučnému úspechu a nie pravde.