Zabíjanie násilia

Predstavy o svete bez násilia sú bezvýhľadné. Agresivita človeka rovnako ako zvierat má genetický, biologický a evolučný základ a patrí medzi najmocnejšie sily, ktoré tvorili dejiny ľudstva. Tieto fakty sú však príliš nepohodlné na to, aby si ich ľudstvo mohlo pripustiť.

Predovšetkým nábožne založené duše sa ťažko zmierujú s tým, že taký zlý svet plný násilia má dobrotivého Stvoriteľa. Niektoré, príliš ohromené zlom stratia vieru, iné premáhajú ťažkosti tohto druhu iba silou viery alebo kľučkami: bez zla a násilia by neexistovalo dobro, nevedeli by sme o ňom, dobro musí mať svoj opak, inak by nemalo hodnotu a podobne. Zlo a dobro sa takto prelínajú, takže i v mene dobra je páchané zlo a aj veľké hromady mŕtvol môžu byť vytvorené z tohto titulu. Napokon Boh nám síce sľúbil, že nás nikdy nevyhubí, ale nechal nám slobodu, takže sa môžeme vyhubiť sami.

Súčasné ľudstvo ako článok medzi opicou a humánnym človekom
Bezverci, ktorí sa väčšinou snažia všelijako pripojiť k bezútešnosti biologického kolobehu života nejaké preto, nejaký zmysel a význam, veria zasa v možnosti usmernenia násilia. Sám zakladateľ etológie Konrád Lorenz, ktorý svojou legendárnou knihou Takzvané zlo otvoril mnohým ľuďom oči, zúfalo hľadal mechanizmy, ktorými by sa dali potlačiť inštinkty zabíjania alebo, ako sa domnieval, nahradiť stratené pudy brániace zabíjaniu. Ponuré výsledky jeho bádania ho zrejme deprimovali a nakoniec sa oddal optimistickej viere, že z ľudí môže vzniknúť predsa ešte niečo lepšieho a vyššieho. To súčasné ľudstvo by potom bolo oným chýbajúcim článkom medzi opicou a skutočne humánnym človekom.

Agresivita voči cudzím je zdrojom lásky voči vlastným
Teoreticky by bolo možné aj zmajstrovať vylepšené ľudstvo nejakou eugenikou. Nech žije láskavými pozemšťanmi riadená evolúcia a násilníci nech vymrú! Zostáva len nájsť metódu, ktorou treba asistovať evolúcii, lebo tí mierumilovní a srdeční sa dostatočne nemnožia. Snahy vedome šľachtiť ľudstvo pletím ako mrkvu nedopadli dobre. Dohodnúť sa po dobrom s jedincami, s génmi ktorých sa neráta, je ťažko uskutočniteľné. Následky vylepšenia človeka laboratórnym odstránením agresívneho pudu zasa môžu byť nepredvídateľné. Vďaka tvorcom sci-fi príbehov si môžeme predstaviť celú plejádu katastrof, ktoré by postihli takéto stvorenie. Pravdepodobne by sme sa pripravili o schopnosť milovať, lebo agresivita voči cudzím je zdrojom lásky voči vlastným. Iba vysoko agresívne živočíšne druhy ako potkan a človek sú zároveň schopné najväčšej nehy.

Veda a technika nevylepšila človeka, ale spôsoby zabíjania
Pokolenia humanistov hľadali východisko v kultivácii človeka poznaním. Koncom 19. storočia sa zdalo, že ľudský pokrok a desaťročia bez vojen medzi mocnosťami dokazujú, že všetky spory bude možné riešiť bez násilia. Veda a technika však nevylepšila človeka natoľko ako spôsoby zabíjania a 20. storočie sa stalo najkrvavejším obdobím v dejinách ľudstva. Príčina sa hľadala v absencii demokracie. S jej nástupom na celom svete mali zmiznúť vojny ako také. Od konca tej studenej si už niektorí sľubovali globálnu demokraciu ružovú ako svet povrchných feministiek. Dočkali sa horkého sklamania.

Zmeniť sa musia tí ostatní
Zrod ľudstva v demokratickom dizajne Európskej únie a Spojených štátov má podobnú nádej na úspech ako vznik nového typu človeka, ktorým domŕzali komunisti. Nijakú kultúru a jej šablóny správania nebude všetko ľudstvo svižne a najmä dobrovoľne nasledovať. Je jednoduché vyžadovať, aby sa museli zmeniť iba ostatní. Ale tí ostatní si myslia to isté. Mnoho moslimov pozerá na demokraciu s hrôzou. Ajatolláh Chomejní označoval demokraciu za prostitúciu, pretože ten, kto získa najviac hlasov, získa moc, ktorá patrí iba Bohu. Demokracia v ich chápaní je založená na pochybnostiach, kým islam na istote. Ide o rozdielnosti, ktoré sa nedajú zmazať otcovským výpraskom jedných alebo druhých. Dochádza iba k násilným odpovediam na takéto násilné činy.

Každá kultúrna rozdielnosť obsahuje rozpor. Horlivci za nové ľudstvo spočiatku verili, že keby sa podarilo zlikvidovať rôznorodosť, nevzplanuli by ohne etnického, triedneho, či ideologického násilia. Nikomu sa však nepošťastilo presadiť jeden výlučný svetonázorový kult a uniformný životný štýl. Nová kvalita nevznikla. Nebola to porážka historickej možnosti zlikvidovať násilie. Taká možnosť tu nikdy nebola.

Vlastná kultúra drží gény na uzde
Nie je ani v opaku glajchšaltovania ľudstva. Uznanie rôznorodosti kráča čudným smerom. Prerástlo v idealizovanie kultúr na nízkom stupni civilizovanosti a núti nás rešpektovať aj niečo, čo sa nám hnusí. Tolerancia takejto kultúry je neznesiteľná pre človeka a urážlivá pre národ. Rovnosť kultúr môže platiť v nejakom akademickom planetárnom meradle, ale na konkrétnom teritóriu demokracia kultúr nemôže existovať. Kultúra, to nie sú len holé kmeňové tance. Je to predovšetkým spôsob života, myslenia a vnímania sveta. A ten je v niektorých prípadoch skrátka nezlučiteľný. Multikultúrne orgie nevedú k zblíženiu, k univerzálnemu ľudskému národu, ale naopak, zvyšujú mieru násilia.

Ovládanie inštinktívnych pudov človeka je podmienené vlastnou kultúrou. Ona má najlepšie vypracovaný mechanizmus tlmiaci útočnosť človeka. Drží gény na uzde. Bezbreho rozširovať vlastnú kultúru o hocičo, ako by kultúra mala byť nastavovaná kaša, znamená aj likvidovať kultúrnu tradíciu, ktorou sú kontrolované náklonnosti človeka k násiliu.

Ďalší experiment s pravou ľudskosťou priniesol len nové násilie
Zavádzanie pochabých štandardov politickej korektnosti nezlučiteľných s princípmi evolúcie človeka a ľudskou biologickou prirodzenosťou iba dráždi agresívny pud. Stúpa pohotovosť k násiliu. Arogancia ľudskoprávnych agentov a ich často parazitických chránencov znechucuje čoraz viac ľudí a podnecuje impulzívne reakcie, ktoré môžu rýchlo prerásť do násilia.

Okrem toho v spoločnosti vždy existujú skupiny ľudí, ktoré nachádzajú hodnotu v podsunutých sloganoch a v hľadaní nepriateľa. Zväčša, okrem psychiatrov venujúcich sa poruchám osobnosti, nikoho zvlášť nezaujímajú. Teraz konečne dostávajú príležitosť vzbudiť pozornosť a dosiahnuť silnú identitu. Rozpadnutí na dve strany nepriateľsky stoja proti sebe. Učebnicovo vytvárajú vzruchové situácie na odreagovanie svojej nahromadenej agresie násilím. Na skínov, skutočných či domnelých fašistov, sa ako kance k plnému válovu vrhajú ošálovaní antifa zurvalci a anarchisti. Abnormalita znovu dokázala vec zrejmú z historického vývoja. Ďalší experiment s cieľom dať svetu pravú ľudskosť sa stal iba reťazovým aktérom násilia.

Agresia je spontánna, vyviera z vnútra človeka. Problém nie je v jej existencii, ale v schopnosti ovplyvňovať jej mieru. Aby to človek dokázal, nepotrebuje veriť v biologickú uniformitu ľudstva ako podmienku ľudskej rovnoprávnosti. Fiktívne konštrukcie odvodené z tejto teórie sú postavené nad ľudskú prirodzenosť a iba vyvolávajú nové frustrácie a ďalšie podnety k násiliu. Spolužitie nemôže byť väzením, nesmie sa pociťovať ako ťarcha. Preto každý, kto chce žiť podľa kritérií vlastnej kultúry, nech žije v prostredí, v ktorom sú tieto kritériá užitočné a považované za cnosti. Násilia bude menej.