Načo je dobré poznať svoju krvnú skupinu?

Načo je dobré poznať svoju krvnú skupinu?
Aby sme poznali svoje miesto na jedálnom lístku!

Mám kamarátku, ktorá keď alergicky opuchne, tvár sa jej zmení na upírsku masku. Niekoľko známych neznáša cesnak a pár z nás svoju bledú precitlivelú pleť pre istotu ukrýva pred slniečkom. Niektorí spia cez deň a v noci ožívajú. Dokopy by sme možno vytvorili slušný základ pre svetloplachú nemŕtvu bytosť so sklonom podľahnúť vábeniu ľudskej krvi, ale našťastie sme len obyčajní ľudia, ktorí sa občas radi hrabú v upírskych príbehoch. A tých je v súčasnosti neúrekom.

Dracula síce pravdepodobne aj naďalej ostáva najznámejším upírom, ale keby sme okruh opýtaných zúžili na tínejdžerský vek, najprv by sa asi zmienili o Angelovi a Spikeovi, charizmatických, sexy, veľmi ľudských upíroch s dušou zo seriálovej Buffy, premožiteľky upírov. Dovolím si tvrdiť, že práve Whedonov seriál upevnil mainstreamové pozície upírskej tematiky v súčasnej populárnej kultúre. Murnauov Nosferatu má síce priekopnícke zásluhy, Coppolov Dracula Brama Stockera odviedol obrovský kus práce a Riceovej Interview s upírom si tiež môže pripísať nehynúce zásluhy, Buffy však na istý čas určite ostane vo vedení. Je to seriál, ktorý nielen z mýtov ťaží, ale sám je mýtotvorný. Narúša konvencie v zobrazovaní protiupírskych bojovníkov a charizmatickému vášnivému netvorovi pridáva ľudský až spasiteľský rozmer.

Stále nové a nové upírske príbehy

Kto by odolal temnému, večne zadumanému šarmantnému upírovi s dušou, ktorý miluje pravou láskou len jednu ženu za celých 240 rokov svojej existencie a navyše sa stáva neporaziteľným bojovníkom za ľudstvo? Vampirizmus sa stal príťažlivejším než kedykoľvek predtým a bahní si aj v literárnom priestore. Vždy bol doma v žánri fantasy a popri Lukjanenkových Hliadkach, kde sa z nenápadného upíra vykľuje jedna z ťažiskových postáv ságy, a brilantných príbehoch Jenny Nowakovej musím rozhodne spomenúť drsné príbehy oživovateľky a zabíjačky upírov Anity Blakeovej z pera L. K. Hamiltonovej. Realita jej fantasy príbehov ráta s upírmi a inými démonmi ako s regulárnymi spoluobčanmi, podobne ako je to v seriálovom Angelovi. Ale upír je pre literárne experimenty natoľko fascinujúce stvorenie, že si odbehol aj do ľúbostného románu.

Ešte nedokončenú trilógiu Stephenie Meyerovej môžeme s pokojným svedomím, ale bez pejoratívneho podtónu, označiť za červenú knižnicu pre gotičky. Obyčajná tínejdžerka žije vo svete živých legiend, v ňom prežíva svoju životnú lásku s nadľudsky krásnym upírom Edwardom a hlboké priateľstvo s vlkodlakom Jacobom, preveruje mýty vlastnou skúsenosťou.

O sile mýtov je aj Kostovovej Historička – nanovo uchopený a prerozprávaný príbeh kniežaťa Draculu, mýtického odtlačku historickej postavy Vlada Narážača, krutého transylvánskeho protitureckého bojovníka, – ktorá autorke vyšla len pred dvoma rokmi.

Milujem mýty a legendy a milujem ich práve preto, lebo sú pre mňa fikciou, symbolickým uchopením ľudských skúseností, dokonalými, donekonečna interpretovateľnými metaforami. Neočakávam od nich historickú overiteľnosť, nechcem si preverovať fakty. Táto možnosť ma, pravdupovediac, trocha desí, rovnako ako možnosť, že mágia existuje a funguje. Vo svojej podstate som prízemná pragmatička, hoci nejaký kúsok zo mňa by naozaj veľmi chcel uveriť, že sú veci medzi nebom a zemou.   

Čo na to Grissom?
Krátko po odvysielaní 414. epizódy CSI s originálnym názvom Suckers, kde časť Grissomovho tímu vyšetruje upírsku vraždu, sa na nete objavili diskusie na tému tínejdžerských zvrhlostí. Presnejšie na tému potreby mládežníkov patriť k nejakej komunite, identifikovať sa s nejakou subkultúrou a realizovať jej idey do úplného extrému. Rodičia riešili hranicu, ktorá by odlíšila normálne subkultúrne správanie, teda prijateľnú formu inakosti, od extrémnej, zvrátenej, nebezpečnej polohy – oltár v izbe, umelé očné zuby alebo až pitie krvi? Riešili, ale, samozrejme, nevyriešili.

Myslíte si, že fakt existujú ľudia, ktorí si doma pred oltárom pochutnávajú na poháriku ľudskej krvi? Tvrdohlavo chcem veriť vo fiktívnosť. Mimochodom, pomáha mi v tom aj fakt, že gotická uctievačka upírskeho kultu a zároveň obeť krvného ochutnávača sa v tomto prípade volala Angela Somervilleová – popkultúrny odkaz na Angela, upíra s dušou a jeho životnú lásku, premožiteľku Buffy Summersovú.

Vampirizmus ako subkultúra
Gotická subkultúra je príťažlivá. Tak akurát temná, tajomná, trocha mystická. Nostalgicko-smutná. Vizuálne výrazná, plnokrvne štýlová. Mýtizuje smrť, estetizuje vieru, ritualizuje život. Je to fascinujúci mix rebélie, silného výrazu, paradoxu viery a rezignácie, strachu a odvahy. V temnej oslave smrti ukrýva hlbokú a intenzívnu túžbu po živote, ktorému sa často sarkasticky posmieva. Najrozmanitejšie polohy gotického výrazu nám ponúka aj populárna hudba: mysteriózna a depresívna hudba Joy Division, teatrálne gotická popová ikona Marilyn Manson, autenticky rozorvané Placebo, plocho a prvoplánovo gotickí Him alebo demonštratívne štylizovaná tínejdžerská depresívna rebélia Tokio Hotel.

Viem, že existuje čosi ako podložená história vampirizmu, ale je bezpečne vzdialená. Po celej Európe existujú storočia staré hroby, a veľa je ich aj v Čechách a na Morave, v ktorých majú mŕtvi zaťažené telá balvanom, prepichnuté srdce, či odseknutú hlavu, aby nemohli opustiť miesto svojho posledného odpočinku. Niektoré pozostatky majú deformované tváre a výrazne vystúpené očné zuby. Mnoho historicky reálne existujúcich postáv bolo podozrievaných z upírskych praktík, my máme z prelomu 16. a 17. storočia svoju čachtickú pani Alžbetu Báthoryovú.

Diagnóza: upír
Pred možnou fakticitou legiend a mýtov môžem zatvárať oči, horšie je to s porfýriou, reálne existujúcou chorobou, metabolickou poruchou krvi, ktorá spôsobuje extrémnu citlivosť na denné svetlo, mŕtvolnú bledosť a deformácie tváre, vrátane vystúpenia zubov. Konzumácia cesnaku znamená v tomto prípade pre chorých naozaj smrteľné nebezpečenstvo. Musí to byť nepredstaviteľne hrozný život. 

Vampirizmus, stáročia starý mýtus a pôvodne skôr okrajová záležitosť modernej gotiky, je momentálne na vrchole svojho mainstreamového pôsobenia. Fascinuje nás možný mystický rozmer temnoty a nepoznaného. Permanentne modernizujeme upírsky mýtus, porážame naše strachy a nočné mory, meníme démonov a netvorov na príťažlivých cudzincov a neodolateľne krásne zvodkyne a nechávame

Michaela Malíčková  viac od autora »
Vaše reakcie [19]