Bezsenné noci s Historičkou

Napriek vydavateľovmu odporúčaniu „Príjemné pobavenie bez následkov“ si od toho momentu dávam mimoriadny pozor na krk a keď spím, snažím sa ho udržať v bezpečí prikrývky. Človek nikdy nevie.
Už je to dávno, čo som po prvýkrát so zatajeným dychom sledovala príbeh valašského kniežaťa Vlada Tepesa, známeho ako gróf Dracula, na stránkach románu Brama Stokera.

Hrôzostrašné príbehy, boj dobra so zlom, to je alfa a omega každého dobrého príbehu. Je však paradoxné, že zlo je neraz príťažlivejšie ako dobro. Zlo sa stáva výzvou. Z(a)vádza nás do hry, postupne odkrývajúc temné tajomstvá, no i svoju ľudskú podstatu. A práve to je na ňom najpríťažlivejšie.

Hneď ako sa mi do rúk dostal debutový román Historička od Elizabeth Kostovovej, prebudila sa vo mne po dlhom čase zvedavosť. Je vôbec ešte možné dozvedieť sa o Draculovi niečo nové? A v čom je sila tejto témy, že stále nevyšla z módy? Ako jedna z mnohých obdivovateľov upírích príbehov si nenechám ujsť žiaden film či seriál, ktorý sa čo i len okrajovo dotýka upírskej kliatby Vlada Tepesa. To, čo ma milo prekvapilo na práci Kostovovej, je fakt, že sa snaží zobraziť príbeh Draculu bez akejkoľvek patetickosti. Ruku na srdce. Draculu poznáme všetci, ale skutočne veríme v jeho existenciu? Zrejme nie a dnešný racionálny svet nám to ani nedovoľuje. Kostovová zasadila príbeh do prostredia vysokej školy, vedcov, historikov, ktorí v duchu apoštola Tomáša veria len tomu, čo vidia a čo môžu racionálne podchytiť, v lepšom prípade i archivovať. Takmer 600-stranový román je nielen príbehom o hľadaní Draculovej skrýše, ale istým spôsobom aj odbornou štúdiou dejín východnej Európy, odhaľovaním krás veľkomiest, ktoré boli po dlhé roky ukryté za železnou oponou. Pre Američanov sa román stal určite inšpiráciou pri hľadaní dovolenkových destinácií, škoda len, že Kostovovej unikla postava našej krvilačnej grófky Betky Bátoričky, možno by hlavní hrdinovia predsa len prešli pár kilometrov na sever od Budapešti a my by sme sa mohli tešiť väčšej turistickej priazni. Román Historička má totiž všetky predpoklady na to, aby sa stal známym a diskutovaným aspoň tak ako Da Vinciho kód od Dana Browna. Obe diela predkladajú čitateľovi rébus, vďaka ktorému majú šancu preniknúť do stáročia až tisícročia ukrývaného tajomstva. Vďaka Kostovovej sa stávame svedkami vedeckého pátrania a aj tí najväčší odporcovia histórie pochopia príťažlivosť tohto poslania. 

Ak sa obzrieme do minulosti a zhodnotíme rôznorodé spracovania upírskeho mýtu, stretneme sa i s odrazom rodových stereotypov, kde obyčajne bezbranné ženy ochráni odvážny mladík pred ostrými zúbkami krvilačnej potvory. Vlna feminizmu zasiahla i do tejto „posvätnej“ tematiky, a tak girl power, alebo ako si to už nazvete, sa s hrdosťou demonštruje i v tejto nebezpečnej oblasti. Každý z vás si iste spomenie na Buffy, premožiteľku upírov v podaní Sarah Michelle Gellarovej z rovnomenného seriálu. Nuž a Historička jej úspešne sekunduje.
Hlavnou hrdinkou je žena, lepšie povedané 16-ročné dievča, ktoré Stokerovho ustráchaného Johnatana Harkera hravo strčí do vrecka. To, že ju autorka posunula zároveň do pozície rozprávača a popritom sa podarilo utajiť jej meno pred zvedavým čitateľom, považujem za odvážny, no veľmi efektný literárny experiment. Môžeme v nej odhaliť samotnú autorku, ktorá, ako priznáva, pri tvorbe románu čiastočne čerpala zo svojich ciest s rodičmi po Európe a oprášila spomienky na príbehy o zlom vládcovi Valašska, ktoré jej rozprával otec.

Román Historička nie je len o overovaní si mýtov slávne neslávneho narážača na kôl, je to v prvom rade príbeh o knihách a ich moci, o dejinách ľudstva spísaných na tonách papiera, stratených a znova nájdených príbehov, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť prítomnosť.

Aj príbeh historičky sa začína knihou. Veľmi starou, zvláštnou knihou bez slov, s jediným zlovestným drevorytom v strede, s obrazom draka so zakrúteným chvostom. Kniha, ktorá koluje po svete v množstve exemplárov a je nemou výzvou kniežaťa temnôt. Je mozaikou, ktorá narúša dokonalý obraz historických faktov a núti vedcov pozrieť sa na dejiny z iného uhla.

Historička je knihou, ktorá paralelne sleduje pátranie troch historikov v priebehu dvadsiateho storočia. Všetci za sebou zanechávajú stopy , ktoré majú pomôcť „nešťastnému nástupcovi“ odhaliť miesto posledného odpočinku Vlada Tepesa. Značnú časť tvoria denníkové zápisky, alebo nikdy neposlané listy či pohľadnice, ktoré kompozične nadväzujú na štruktúru Stokerovho Draculu, napriek tomu je autorkina narácia moderná a dynamická. Oceňujem najmä prepojenie mýtov a kulturologických reálií s historickými prameňmi, ktoré dodávajú príbehu autentickosť. Historičku odporúčam čítať zásadne v noci, možno sa začnú dať čudné veci, ale sľubujem, stojí to za to.

Kostovová, Elizabeth: Historička. Bratislava, Ikar, 2006. Preklad: Róbert Hrebíček. 581 strán.
www.martinus.sk