Vydať vlastnú kuchárku a splniť si sen

Autorské kuchárske knihy sú v domácom, mám na mysli československom kontexte skôr vzácnosťou. Kuchárok síce vychádza neúrekom, zväčša sú však prekladovou záležitosťou, alebo zberom národných jedál, prípadne špecializovanou kolekciou receptov pre vegetariánov, pre tých, čo chcú chudnúť, jesť zdravo, rýchlo variť, alebo variť vo voku. Séria zatiaľ šiestich kuchárskych kníh mladej českej zapálenej kuchárky Lenky Požárovej je teda povšimnutiahodná hneď z niekoľkých dôvodov.

Sú to recepty autorské, prípadne autorsky viac či menej modelované. Lenka Požárová sa v nich predstavuje ako kreatívna a odvážna kombinátorka a tiež zábavná sprievodkyňa. Názvy jedál sú zväčša inšpiratívne (Mlčení jehňátek bez drasťáren, Zfetované krekerky, Králík ochmelka), v príbehoch prezradí niečo zo zákulisia svojho varenia alebo manželovho ochutnávania a jedlá na fotkách vám doslova ťahajú sliny z úst.

Ďalšou devízou kníh zapálenej kuchárky, ako autorka sama seba častuje, je ich monotematickosť. Každý diel je venovaný jednej plodine, ktorá potom vystupuje v jednotlivých receptoch buď v hlavnej úlohe, alebo ako rovnocenný dolaďovač chuti. Tekvica, špenát, mrkva, špargľa, slivky, fazuľa, vo februárovom výhľade je baklažán. Nedajte sa zmiasť, Lenka Požárová nie je profesionálnou kuchárkou, je ekonómkou, ktorá sa rozhodla splniť si svoj sen a živiť sa tým, čo ju naozaj baví. A robí to s plným nasadením a naozaj chutne. Niekedy ma síce odvážnosť jej kombinácií pri prvom kontakte vydesí, ale to je prirodzené, neexistuje kuchárska kniha, z ktorej by ste chceli uvariť všetko, tak ako neexistuje človek, ktorému chutí presne to, čo vám. A som presvedčená, že mnohé experimenty ocenia predovšetkým znudení vegetariáni.

Ako bonus majú knihy úžasný dizajn, netradičná hrebeňová väzba je praktická, fanynky zapálenej kuchárky oceňujú, že sa nezatvára, keď to najmenej čakáte, formát je atypický a šikovne malý, obálky výrazné, ale v podstate minimalistické a fotky vo vnútri vás presvedčia o tom, že jedlo sa oplatí vyskúšať.

Výber receptov pre naše účely bol naozaj krkolomný. Po niekoľkodňovom zamieňaní zvolených kombinácií som vybrala chuťovo konvenčnejšie a na prípravu menej náročné jedlá, s ľahko dostupnými surovinami aj počas zimných mesiacov, prípadne aj v horšie zásobených obchodoch. Slané tekvicovo-cesnakové rožteky boli hlavným chodom večere, kakaový cmarovník bol sladkým bonusom, ktorý získal svoj zaslúžený úspech predovšetkým pri raňajkách nasledujúceho dňa.

Cesnakovo-tekvicové šatôčky
(v origináli Česnekové trojhránky – upírům vstup zakázán z prvej knihy venovanej tekvici, teda dýni)

Na 18 ks potrebujete:
400 g lístkového cesta
200 g očistenej tekvice
130 g tvarohu
1 veľký strúčik cesnaku
2 lyžičky soli
mlieko či vajce na potrenie
Na cesnakový krém (na namáčanie rožtekov) potrebujete:
200 g tvarohu
4 lyžice smotany
1 strúčik cesnaku
soľ podľa chuti

Tekvicu (použila som tú na pečenie) som nahrubo nastrúhala a zmiešala s tvarohom, soľou, prelisovaným cesnakom a do niektorých šatôčok som pridala aj trocha čili, lebo pikantné u nás ide na odbyt. Lístkové cesto som podľa rady autorky receptu rozpolila, vyvaľkala a každý plát som rozrezala na 9 štvorčekov veľkých asi 10 x 10 cm. Na každý z nich som položila kopček tekvicovej zmesi. Okraje som potrela rozšľahaným vajíčkom, aby lepšie držali pokope, preložila som ich, zatlačila vidličkou a nakoniec som šatôčky po povrchu potrela vajcom. Piekla som ich v predhriatej rúre približne 25 minút. Autorka ju odporúča rozohriať na 195 °C, teplovzdušnú na 175 °C. K šatôčkam som podávala šunku, lebo chlapi v mojom okolí sú nesmierne mäsožraví, a cesnakový krém, do ktorého som namiesto smotany dala jogurt a zvýšila som dávku cesnaku. Úspech bol, priznám sa, nad moje očakávania, len manžel až do konca večere netušil, že vychvaľuje tekvicový pokrm. Stále mu tekvica chutí viac, keď o jej prítomnosti nemá tušenie.

 Kakaový cmarovník
(v origináli Kakaový podmáslovník – nejen Mičurin se činil z piatej knihy venovanej slivkám, teda švestkám) je vlastne alúziou na mäkký perník s veľmi príjemným slivkovým posunom.

Potrebujete naň:
500 ml cmaru
300 g hladkej múky
300 g sušených sliviek
100 ml olivového oleja
60 g hnedého cukru
2 lyžice nesladeného kakaa
1 kopcovitú lyžičku jedlej sódy
štipku soli

Sušené slivky som namočila do teplej vody na viac ako polhodinu. Múku som zmiešala so sódou, štipkou soli, cukrom a kakaom, priliala som cmar, olej a dôkladne vymiešala (mixérom). Pridala som poriadne odkvapkané a na veľké kusy nakrájané slivky zľahka obalené múkou, aby mi všetky nepadli na spodok koláča. Potom som zmes naliala do vymastenej a múkou vysypanej tortovej formy a piekla podľa rady autorky pri teplote 185 °C v teplovzdušnej rúre (v obyčajnej pri 200 °C). Musela som však čakať dlhšie ako 30 minút uvedených v recepte. Svoj slivkový koláč som piekla trištvrte hodiny, ale predpokladám, že to závisí od veľkosti formy. Čím menšia (moja má priemer 23 cm), tým vyšší koláč a dlhšie pečenie. Od pôvodného receptu som sa nechtiac odklonila aj v množstve prísad, nemala som dosť sliviek a presypala som kakao, takže som ho pri servírovaní potrebovala troška prisladiť. Sladenú šľahačku neznášam, a tak som kyslú smotanu vymiešala so zlatým sirupom a musím sa pochváliť, tá kombinácia nemala chybu.

V najbližšom čase sa rozhodne chystám na Strašidlo polité medem, v špajzi mám uskladnených ešte zopár tekvíc, Kuře v čokoládě so špenátovými cestovinami, Lososí bochánky a Zázvorádu, lebo mrkva je hrozne fajn a pritom sa na ňu zabúda. A keď ma prestanú obťažovať moje ubolené mandle, vyskúšam aj Nabalzámované křížaly, zmrzlinu s vareným sušeným ovocím a balzamikovým octom.

Viac o Lenke Požárovej a jej knižkách nájdete na www.zapalena-kucharka.cz.