Keď mi manžel húževnato začal podstrkávať Prison break/Útek z väzenia a ja som ho stále nedôverčivo odsúvala, netušila som, aký skvelý seriálový zážitok si odopieram. Nikdy by som neverila, že seriál situovaný do prostredia väznice, mapujúci výseky životov odsúdencov, podivínov a kreatúr, ma doslova môže prikovať k stoličke. Navyše režisér pilotu Brett Ratner pre mňa nie je žiadne lákadlo, pri jeho Križovatke smrti s Jackiem Chanom som sa urputne nudila. Nie som práve vzorový fanúšik akčných filmov, politickým thrillerom sa skôr vyhýbam, takže prirodzený predpoklad pre sledovanie Úteku z väzenia chýbal. Mám však rada detektívky a kriminálky, a súčasný seriálový trend ma poučil o nových možnostiach a neprebádaných územiach, hoci cesta dôsledných vedeckých kriminalistických analýz začína byť už príliš prešliapaná. Po všetkých tých C.S.I. pátraniach, Kosti už priveľmi nemajú čo ponúknuť. Zvykla som si však pre istotu oťuknúť každý začínajúci seriál, pri čom som natrafila napríklad na Chirurgov (Greyś Anatomy). Seriály z nemocničného prostredia ma nelákajú, možno pre svoju prílišnú blízkosť k realite, ale Chirurgovia mi ponúkli úplne novú perspektívu. Trocha zveličím, ale dosiaľ som lekárov vnímala skôr ako tých, čo sa s nevôľou obetovali, Chirurgovia ich so zábavným zveličením, ale aj zdravou dávkou citlivosti ukazujú ako tých, čo sú posadnutí svojou prácou, fascinovaní anomáliami ľudského organizmu. Sú doslova vášnivými reparátormi omylov prírody a nešťastných zásahov osudu, a v tomto sú trocha šialencami. George O`Malley v jednej z epizód hovorí: „Keď dostanem do rúk skalpel, som ako na drogách.“ A to ma upokojuje.
Útek z väzenia sa mojej reality netýka, čo však neznamená, že nie je v realite ukotvený. Je to fikcia, v ktorej uveríte každému gestu, každému pohľadu. Fikcia, v ktorej každý politický podraz, každé sprisahanie vnímate ako možné. Prostredie väznice Fox River je autentické (väzenský priestor donedávna skutočne slúžil svojmu účelu), postavy sú presvedčivé, zarážajúco ľudské, až na výrazne nízky prah bolesti.
Michael Scofield, v podstate hlavný hrdina, je dokonale namiešaný koktail. A teraz nemám na mysli medzinárodný etnický mix pôvodu Wentwortha Millera III., ktorý príťažlivého odsúdenca za fingované prepadnutie stvárňuje, hoci na jeho šarme majú naisto svoj výrazný podiel aj dobre nakombinované afroamerické, jamajské, anglické, nemecké, holandské, francúzske, sýrske a libanonské korene. V jeho vyzývavom, tajomnom a trocha temnom pohľade sa mi zatiaľ ani raz nepodarilo zaregistrovať farebnú odlišnosť jeho dúhoviek. Jedna má vraj orieškovo hnedý odtieň, druhá modrý. Dámy, aj v prípade, že nemáte slabosť pre príliš pekných chlapcov (Miller bol zvolený v People Magazine za najsexy muža roku 2006), postava takmer na všetko odhodlaného Scofielda vás dostane. Pekná, ale nevyspytateľná tvár, magnetický pohľad, prirodzená elegancia pohybov, kultivovanosť, rozvážnosť a sebakontrola, ale aj zraniteľnosť, citlivosť, výkonné mozgové závity a absolútne odhodlanie vysekať brata z maléru. A od pol pása nahor fantastické tetovanie, ktoré vyzerá ako gotická katedrála s mnohými magickými zákutiami, prekvapivými detailmi a dobre skrytým tajomstvom. Tí z vás, ktorí si v nedeľu večer pozreli prvú epizódu, už vedia, že tajomstvom sú presné plány väznice a možnosti únikových ciest. Na každú epizódu chystajú Scofieldovo tetovanie, zložené ako puzzle z takmer tridsiatich častí, dvaja maskéri 4 až 5 hodín.
Ak náhodou predsa len nepodľahnete šarmu Michaela Scofielda, je tu ešte jeho starší brat Lincoln Burrows (Dominic Purcell), odsúdený na trest smrti za údajnú vraždu brata americkej viceprezidentky. Úlohy v súrodeneckom duu sú podelené, ako hovorí Linc, on je sval, Michael mozog. Linc je fešák so živočíšnou sexualitou a prudkou povahou, je ochranársky, ale za každých okolností smoliar. Bratov dopĺňa celá plejáda zaujímavých figúrok. Kamarátsky Fernardo Sucre, vášnivo zamilovaný do svojej Marie, odsúdený za ozbrojené prepadnutie, slizký John Abruzzi, hlava mafiánskej rodiny, Charles Westmoreland – možno legenda amerického zločinu D. B. Cooper so zakopaným miliónovým pokladom, sociopat, pedofil a niekoľkonásobný vrah T-Bag, skutočný predátor a nezmar, alebo psychopat Haywire, ktorý je pokojný ako baránok len pod sedatívami, sympatická lekárka Sara Tancrediová so slabosťou pre Scofielda, kapitán Brad Bellick s materinským komplexom a skazenou morálkou, ľudský riaditeľ väznice Pope, ktorý pre svoju ženu stavia maketu chrámu lásky Taj Mahal.
Paul Scheuring, autor seriálu, postavil dobrý príbeh, ktorému sa evidentne darí nad očakávania. Pôvodne bola plánovaná len prvá séria, momentálne je druhá za polovičkou a záver v nedohľadne. Samozrejme, že ani toto rozprávanie sa nevyhlo konvenciám a klišé – nápomocná prostitútka Nika je z bývalého východného bloku (rodina v Kladne si myslí, že robí v Starbucks Coffee), zdrojom dospeláckych podivností je absencia rodičovskej lásky a detské týranie – ale narába sa s nimi s takou samozrejmosťou, že neprekážajú.
Seriál získal v roku 2006 desať nominácií (okrem iného aj Zlatý glóbus pre Millera a za najlepší dramatický televízny seriál) a dve ocenenia vyhral (najobľúbenejší nový televízny seriál a nejaká tá réžia), ale to rozhodne nie je jediný správny dôvod začať ho sledovať. Výborný scenár, dynamické rozprávanie, nečakané zvraty, intenzívna gradácia napätia, zaujímavé a uveriteľné charaktery, romantická láska a mátoha politickej korupcie obludných rozmerov plus nedôvera vo funkčnosť právneho štátu, ktorá vás bude budiť z pokojného spánku. A k tomu všetkému ako bonus bratia, ktorých je radosť sledovať. Mimochodom dámy, svoj vysokoškolský titul získal Miller z anglickej literatúry a svoju diplomovku napísal na tému konštrukt rodovej identity v Jane Eyrovej a v knihe s anglickým názvom The Wide Sargasso Sea. Pánov bude asi viac zaujímať jeho túžba zahrať si generála Zoda z komiksového Supermana.
Ale radšej to už nechám tak, lebo, ako ste si naisto všimli, začína to byť viac článok o Wentworthovi Millerovi než o chytľavom Úteku z väzenia, neuveriteľnom pude sebazáchovy, ľudských slabostiach, sile, vášniach, pokleskoch a permanentnom prekračovaní svojich limitov.
Michaela Malíčková viac od autora »
Vaše reakcie [21]