Ficov dvojaký meter

Posledné vyhlásenia a činy predstaviteľov vládnej koalície k ekonomickým témam stále viac odhaľujú nekoncepčnosť a nekompetentnosť našej nacionálno-socialistickej garnitúry.

O dobrých a zlých podnikateľoch
Oddávna sa rozumné vlády riadia zásadou, podľa ktorej sa prosperita občanov dá najlepšie zabezpečiť nezasahovaním politikov do ekonomiky. Vláda tu je nato, aby zabezpečila transparentné pravidlá hry a aby ako nestranný rozhodca vynútila ich dodržiavanie. Rozhodne tu nie je nato, aby sama vstúpila do hry a rozhodovala, ktoré priemyselné odvetvia majú budúcnosť, a ktoré nie. A nie je tu ani nato, aby svojou mocou korumpovala jednotlivých podnikateľov.

Žiaľ, Róbertovi Ficovi a jeho družine sú zásady dobrého vládnutia cudzie. Táto vláda používa v hospodárstve zvláštny dvojaký meter. Najnovšie už podnikateľské subjekty nie sú pred štátom rovné. Súdruh premiér ich rozdelil na dve skupiny. Na jednej strane sú banky, súkromné zdravotné poisťovne, dôchodcovské správcovské spoločnosti a tzv. nadnárodné monopoly. Tieto náš advokát chudobných (duchom) označkoval ako „nechutných kapitalistických vykorisťovateľov“, čo zbedačujú biedny proletariát, a preto vláda musí zmeniť pravidlá hry čo najviac v ich neprospech.
Na strane druhej je Tatra Banka, stranícki sponzori, poľnohospodári, baníci, podnikatelia z oblasti cestovného ruchu, či Eduard Šebo. Týchto súkromných podnikateľov treba chváliť, chlácholiť, otvárať im príležitosti v Číne, zriaďovať pre nich nové ministerstvá a prideľovať im vládne subvencie, vybraté ako dane od iných podnikateľských subjektov.
Našťastie, vláda je pragmatická a prechod z dažďa na výslnie štátnej priazne nie je nemožný. Podarilo sa to napríklad Tatra Banke, ktorá už nepatrí do kategórie zlých úžerníkov, dosahujúcich astronomické zisky na úkor slovenských občanov. Najnovšie jej dokonca robí reklamu samotný predseda vlády.         

Podporou baníctva k „znalostnej ekonomike“
O tom, že reči sa hovoria a chlieb sa je, svedčí aj predvolebná kritika a povolebný záväzok budovať „znalostnú ekonomiku“, či podporovať „informačnú spoločnosť“. Logicky by sa pod týmito pojmami dala chápať podpora odvetví s vysokou pridanou hodnotou. No ako ide s týmto cieľom dohromady podpora odvetví s nízkou pridanou hodnotou a s tým spojenými nízkymi platmi, ako je poľnohospodárstvo alebo baníctvo?
Frekvencia návštev členov vlády v baniach v Hornej Nitre a schválenie vládnych dotácií pre súkromné banské spoločnosti sa dajú vysvetliť len jediným spôsobom. Smer si proste potrebuje udržať voličov, ktorí sa nachádzajú najmä v tradičných priemyselných odvetviach s nižšou pridanou hodnotou a z tohto dôvodu necúvne ani pred subvencovaním súkromných firiem.

Na strane druhej, hnev vlády dokáže zasiahnuť aj také spoločnosti, kde má štát väčšinovú účasť. Minister hospodárstva Jahnátek pred pár dňami kritizoval Slovenský plynárenský priemysel za „nemorálne zisky“. Žiaľ, priemerný volič Smeru len zatlieska, no už si nedomyslí, že 51 % akcií tam vlastní Fond národného majetku a na „nemorálnych ziskoch“ sa teda podieľa aj štátny rozpočet. Jahnátek nie je jediný člen kabinetu, ktorý občas pôsobí, akoby ani nebol ministrom tejto vlády, ale opozičným krikľúňom.

Väčšina podnikateľských subjektov na Slovensku nepatrí ani medzi vyvolených, ani medzi zatratených. No aj pre nich má súčasná vláda niekoľko darčekov. Kým Dzurindova garnitúra sa v zásade snažila vylepšovať podnikateľské prostredie bez podpory alebo potláčania vybraných odvetví (ak nerátame nesystémové investičné stimuly), Ficovi ministri to robia presne naopak. Vláda hovorí, ktoré odvetvia treba podporovať a ktoré nie, pritom celkové podnikateľské prostredie sa po realizácií ňou avizovaných opatrení zhorší.

Vláda vytvára byrokratickú džungľu
Návrat Zákonníka práce do jeho podoby z čias Magvašiho spoločne s posilňovaním moci odborov v priebehu pár rokov povedie k návratu vysokej nezamestnanosti. Opäť ide len o nechutný politický kšeft medzi Smerom a Konfederáciou odborových zväzov, ktorá Ficovi dopomohla k funkcii.
„Zlepšenie ochrany záujmov zamestnancov“ pripravovanou novelou vyústi len do situácie, keď potenciálni zamestnanci budú spoľahlivejšie chránení pred získaním práce. Najviac to aj tak postihne tých chudobnejších a s nižším vzdelaním – teda voličov Smeru.“ 
Podobné dôsledky bude mať aj plánované zoštátnenie zdravotníctva, zmena toku penzijných odvodov, sťaženie situácie pre živnostníkov alebo obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku ľahšieho vyvlastňovania. Táto vláda postupne premieňa naše hospodárstvo na pochmúrnu byrokratickú džungľu arbitrárnych zásahov štátu v podobe výnimiek z pravidiel a výnimiek z výnimiek, pričom dôsledky takéhoto konania budú presne opačné, než Ficovi ľudia očakávajú.

Nezamestnanosť už nebude klesať, naopak – postupne sa zvýši. V dôsledku jednoduchšieho vyvlastňovania bude súkromné vlastníctvo ešte menej isté než dnes. Veľa firiem, ktoré by vznikli a zamestnávali by v prípade existencie menej byrokratických pravidiel vďaka Ficovej kamarile nevzniknú. Tie slovenské firmy, ktoré tu už sú, nikdy nevyrastú na nadnárodnú úroveň, lebo z ich zisku bude vláda udržiavať pri živote neefektívne prevádzky s nízkou pridanou hodnotou, ktoré však zamestnávajú voličov Smeru. A ak bude chcieť podnikateľ prosperovať, tak si bude musieť nájsť cestu nielen cez spletitú džungľu vládnych predpisov a subvencií, ale aj cestu do centrály Smeru – sociálnej demokracie, najmä však do vreciek jednotlivých jej predstaviteľov. Pretože nepríjemným sprievodným znakom štátnych intervencií je spravidla aj nárast korupcie a klientelizmu.

Možno niekto namietne, že aj predchádzajúca zostava, ktorá si hovorila „pravicová“, zasahovala do ekonomiky viac, než je zdravé. A že tieto zásahy mali, samozrejme, svoje logické negatívne dôsledky. No Dzurindove vlády nie sú žiadnym meradlom rozumnej hospodárskej politiky. Predchádzajúca garnitúra bola len rozumnejšia od súčasnej. Na skutočne rozumnú hospodársku politiku si v týchto zemepisných šírkach ešte počkáme.