Chirac kričí: chyťte Chiraca

U Jacquesa Chiraca sme si za tie desaťročia, čo je v politike, zvykli na všeličo. Od podpory krvilačných diktátorov, cez korupčné škandály, názorové kotrmelce, až po slizké zaliečanie sa islamským teroristom. Súčasný francúzsky prezident v sebe sústreďuje najhoršie z vlastností pripisovaných politikom.

Čo Chirac povedal
Hlava krajiny, ktorá vytrvalo blokuje všetky pokusy zreformovať Spoločnú poľnohospodársku politiku (CAP) Európskej únie, si na minulotýždňovom francúzsko-africkom summite v Cannes zvolila za terč kritiky americké subvencie pre pestovateľov bavlny.
Chirac vyzval Spojené štáty, aby zastavili dotácie pre poľnohospodárov, ktoré nazval „škandalóznymi“. Podkopávajú vraj pozíciu chudobných producentov bavlny v afrických krajinách: „Bavlna je pre Afriku základným zdrojom. Mnohým ľuďom umožňuje žiť a jej ceny sú totálne narúšané škandalóznymi a absolútne neoprávnenými – povedal by som úplne nemorálnymi – dotáciami, ktoré sa dostávajú k určitému počtu producentov bavlny v rozvinutých krajinách.“ USA by podľa neho mali zrušiť subvencie „v mene morálky“!
Aby bolo jasné, dotácie pre poľnohospodárstvo sú skutočne bezprecedentnou špinavosťou a pokrivením trhu, či už ich udeľuje Amerika alebo Európa. Udržujú rozvojové štáty v zaostalosti a frázy, ktorými sa obhajujú, sú o to smiešnejšie, o čo častejšie ich zástancovia dotácií používajú. Ide najmä o argument „potravinovej bezpečnosti“, krajinotvorby, uchovávania „unikátnych vidieckych štruktúr“ a záchrany pracovných miest na vidieku.

Najväčší konzumenti dotácií sú Francúzi
Vyvracaniu všetkých pseudoargumentov v prospech dotácií som sa už venoval v tomto článku, preto sa nebudem opakovať. Každopádne, prekvapuje drzosť, s ktorou Jacques Chirac kritizuje americké dotácie pre jeden produkt, ale obchádza celú paletu agroproduktov, ktoré dotuje Európska únia.
Alebo je vari francúzsky protekcionizmus morálnejší ako ochranárske opatrenia Washingtonu?130-tisíc Francúzov poberá vyššie dotácie ako 20-tisíc eur. V porovnateľných krajinách ako Nemecko, Veľká Británia alebo Taliansko to bolo len niečo vyše 100-tisíc ľudí. Asi 3 200 francúzskych farmárov dokonca poberalo dotácie vo výške 100-tisíc eur. Pritom Francúzi dostávajú v priemere desaťkrát vyššie dotácie ako Gréci alebo Portugalci.
Celkom dostanú farmári v krajine galského kohúta dotácie vo výške skoro 7,5 miliardy eur, čo je dvakrát viac ako vyššie zmienené porovnateľné krajiny. 46 % rozpočtu Európskej únie ide na neefektívne pracovné miesta v poľnohospodárstve, kým na vedu a výskum ide približne 5 % rozpočtu. To je tá slávna znalostná ekonomika?

Väčšina ľudí nielen v krajine galského kohúta by hlasovala proti zrušeniu dotácií, lebo sa domnieva, že práve vďaka nim má lacnejšie potraviny, kým inak by nastal hladomor. Samozrejme, presný opak je pravdou. Vďaka štátnej pomoci prežívajú práve takí výrobcovia, ktorí by inak neboli konkurencieschopní pre vysoké náklady a následne aj vysoké ceny. K drahým potravinám prispievajú aj vysoké clá, zabraňujúce lacnejšiemu dovozu z cudziny.
Na druhej strane, obavy, že naši poľnohospodári by po zrušení dotácií všetci skrachovali, lebo sú málo konkurencieschopní, sú postavené na hlavu. Málo konkurencieschopní sú totiž preto, lebo ich do konkurencie nikto nenúti. Odhaduje sa, že zrušenie CAP by mohlo viesť k poklesu cien potravín o 20 % v prípade SR, a dokonca až o 50 % v prípade západnej Európy.  

Slobodný obchod je férový obchod
Chirac na summite tiež vyzval, aby sa liberalizácia svetového obchodu nediala na úkor chudobných štátov: „Svetová obchodná organizácia je prospešná, ale iba pod podmienkou, že prirodzená tendencia hľadať konsenzus v neprospech menej rozvinutých krajín sa nestane pravidlom.“
Priznám sa, že nie celkom rozumiem Chiracovej výzve, rovnako ako nerozumiem početným výzvam antiglobalistov za „férový obchod“. Čo je férové na tom, brániť producentom v dvoch krajinách, aby si mohli navzájom vymieňať výsledky svojej práce? Slobodný obchod umožnil mnohým novoindustrializovaným krajinám, aby rozvíjali svoje komparatívne výhody a v rámci medzinárodnej deľby práce sa posunuli vyššie na rebríčku pridanej hodnoty. Dnes vďaka tomu už nevyvážajú len plodiny a nerastné suroviny, ale aj sofistikovanejšie priemyselné tovary. 

Aj keby vyspelé krajiny zostali obrnené vysokými clami, podľa rôznych prepočtov by chudobným štátom rovnaký efekt ako liberalizácia obchodu s EÚ a USA priniesla liberalizácia vzájomného obchodu. Clá v chudobných krajinách sú totiž v priemere trikrát vyššie ako clá v bohatých krajinách.
Práve obchod je najlepší spôsob, ako si rozvojové krajiny môžu pomôcť samy. Mlátenie prázdnej slamy z úst Jacquesa Chiraca možno vyvolá potlesk istej časti verejnosti, no situáciu chudobných tohto sveta nezlepší.