Dôchodky a prepad pôrodnosti

Téma penzií a dôchodkového systému opäť rezonuje v slovenskej politike. Je pritom zdrvujúce, ako málo tomuto zásadnému problému rozumejú naši volení zástupcovia. Napríklad Róbert Fico chce zakázať DSS-kám investovanie do rizikového kapitálu – ako keby to zákon vôbec umožňoval. Ministerka práce podľa vzoru českého expremiéra Špidlu zase dlhodobo spochybňuje negatívny demografický vývoj a viacerí politici Smeru prirovnávajú reformovaný dôchodkový systém k nebankovým subjektom.

Pravda je však nielen iná, ale presne opačná. Pyramídovou hrou bol skôr priebežný systém, ktorý existoval do prijatia dôchodkovej reformy. V tomto smere veľmi prekvapila minulotýždňová nedeľná diskusia poslanca KDH, Vladimíra Palka a poslanca za SNS, Rafaela Rafaja.
Palko správne pripomenul, že priebežný dôchodkový systém sa výrazne spolupodieľal na prepade pôrodnosti, na čo Rafaj vypúlil oči a nesúhlasne sa rozkmital ako osika. Zjavne o takomto názore, s ktorým súhlasí stále viac odborníkov, ešte nikdy nepočul.

Priebežný dôchodkový systém zásadne zmenil ekonomické správanie ľudí
Zavedenie priebežného dôchodkového systému nemeckým kancelárom Ottom von Bismarckom zmenilo ekonomické správanie ľudí. Stredná dĺžka života bola síce nižšia ako dnes, no v zásade boli len dve možnosti, ako sa človek mohol zabezpečiť na starobu.

Prvou možnosťou bolo súkromné sporenie. Nemuselo ísť len o komerčné sporenie v bankových ústavoch, ale aj o rôzne formy svojpomoci na družstevnom princípe. V 18. a 19. storočí existovali aj na Slovensku tzv. bratské pokladnice, ktoré sa pomerne efektívne starali o sociálne potreby baníkov a ich rodín. Podobne to bolo aj v Nemecku pred zavedením Bismarckovho sociálneho systému. Dve tretiny Nemcov boli poistené na súkromnej báze. Tu treba zdôrazniť, že železnému kancelárovi nešlo o pomoc chudobným, ale o posilnenie závislosti svojich občanov od novovytvoreného nemeckého štátu.

Druhou možnosťou, ako sa zabezpečiť na dôchodok, bolo mať deti. Často sa mnohodetnosť vtedajších rodín vysvetľuje vysokou detskou úmrtnosťou, keď rodičia museli priviesť na svet viac detí, aby zvýšili šancu, že aspoň niektoré prežijú do dospelosti. No dôležité boli aj ekonomické faktory.
Ak rodičia priviedli na svet viac detí, existovala zvýšená šanca, že aspoň niektoré z nich sa o rodičov v starobe postará. Z tohto dôvodu sa rodičia museli snažiť vychovať zo svojich detí poriadnych ľudí. Dobrá výchova ďalej zvyšovala pravdepodobnosť, že deti budú za svojich rodičov pociťovať v starobe zodpovednosť.

Štátny dôchodkový systém urobil rodinu nepotrebnou
Priebežný dôchodkový systém sa z Nemecka rozšíril do celého sveta a kdekoľvek ho zaviedli, došlo čoskoro k zmenám v pôrodnosti. Ľudia prestali mať deti. A práve preto je priebežný dôchodkový systém skutočnou pyramídovou hrou. Fungovať môže len vtedy, keď je viac mladých ako starých a do systému prichádzajú stále noví mladí ľudia. Keďže však detí ubúda práve v dôsledku spoliehania sa na štát, celá schéma sa časom musí zrútiť.
Štátny dôchodkový systém a v širšom zmysle sociálna politika ako taká vyvlastnili sociálne funkcie rodiny a tým ju urobili z veľkej časti nepotrebnou. Tvrdiť, že rodine pomôže viac sociálnych dávok, byty zadarmo, právo na bývanie zakotvené v ústave alebo nejaký iný socialistický nezmysel, s ktorým teraz prichádzajú politici, je ako snažiť sa hasiť požiar benzínom.

Liberáli aj konzervatívci sú v tomto zajedno
Nedávno o téme sociálneho štátu a zvlášť dôchodkových systémov vyšli dva zaujímavé články. Prvý a kratší napísal liberálny ekonóm Oskari Juurikkala, pracujúci pre britský Institute of Economic Affairs. Názov textu je Making Kids Worthless: Social Security`s Contribution to the Fertility Crisis. Druhý a dlhší článok vyšiel v štvrťročníku Impulz. Jeho autormi sú Jaroslav Daniška a Dr. Stanislav Janota, ktorý sa dlhodobo venuje sociálnym systémom. Ich článok s názvom Sociálny štát proti rodine hovorí v zásade to isté ako Juurikkala, dokonca poukazuje na znevýhodňovanie viacdetných rodín týmito systémami.

Rafael Rafaj a ďalší predstavitelia vládnej koalície by si oba články mali dôkladne preštudovať. Ak liberáli a konzervatívci hovoria o nejakej záležitosti to isté, asi pôjde o naliehavý problém.