Keď sa ceste odovzdáš, sama ťa vedie.

Toto by sa tu pomaly mohlo volať České okienko, ale čo mám robiť, keď stokrát radšej browsujem po českých internetových časopisoch?

Ako sa pozerajú Česi na slovenskú politiku a historické zmeny, ku ktorým došlo na Slovensku?

Poviem vám rovno, neprechovávam veľké sympatie k bezdomovcom, ale zas na druhej strane nikdy nemôžem vedieť, či raz neskončím medzi nimi. Ak sa to náhodou stane, možno ma uvidíte hrať divadlo v divadelnom krúžku, ktorý z bezdomovcov zostavil Jakub Balabán. Rozhovor s ním sa volá pekne: Keď sa ceste odovzdáš, sama ťa vedie.

Aj tak mi však aktivity takýchto intelektuálov trocha zaváňajú mne nesympatickým kultúrnym ľavičiarstvom. Jedným z prejavov kultúrneho ľavičiarstva je aj sklon k multikulturalizmu. A to už vôbec nie je pre mňa. Najďalej som schopný v mojom akceptovaní multi-kulti zájsť pri hudbe skupín Shakti, Remember Shakti či Gipsy Kings, tie mám rád. Aj Joea Zawinula mám rád, ale tam je na môj vkus priveľa toho afrického halekania, ktoré do jeho skupiny Syndicate priniesla speváčka Sabine Kabongová. Mne sa Syndicate viac páčil v prvých rokoch existencie, ešte ako rýdzo inštrumentálna skupina, nástupca legendárneho Weather Reportu. O ideológii multikulturalizmu si môžeme niečo prečítať tu. Zaujímavé sú aj príspevky v diskusnom fóre, najmä tie, ktoré sa zaoberajú vzájomným vzťahom kresťanov, židov a mohamedánov. A takto si jeden predstavuje, ako sa vysporiadať s multikulturalizmom:

„Stačí dostať ideológiu multikulturalizmu do pozície postavenia horšieho ako nacizmus, odsúdiť jej apologétov z Bruselu do blázincov, väzení či popraviť ako nacistov a Európa sa vzchopí.“

A iný píše: „Obete našich predkov, ktorí pri Poitiers, Lepante a Viedni víťazili nad islamom, nahradil politicky korektný bľabot bruselského politbyra.“

Klientom českej Komerčnej banky zmizli z účtov peniaze. Ak sa to stane zvykom, tak spánombohom! Pravdepodobne ide o medzinárodný gang, tu je opísaný aj spôsob, ako sa k peniazom dostali.

Žiaľ, nie každá kniha ruského autora Viktora Pelevina vyjde v českom či slovenskom preklade. Zatiaľ vyšli len štyri. Tú štvrtú som si nekúpil, listoval som v nej v kníhkupectve a nejako ma odradila svojou monotónnosťou. Bol to samý dialóg. Tu je recenzia.

Ďalšie články z pondelka 18. septembra 2006
Juraj Malíček: Vaše starosti na moju hlavu
František Gyárfáš: Gottwaldova baranica a dynamit vždy po ruke
Elena Akácsová: Vplyv Dallasu na homosexualitu mužov