Tanky sa telom nezastavujú

Keď som bol malý, dedo ma naučil, že oheň páli a že aj predmety, ktoré sú dlhodobo vystavené ohňu, pália. A že sa nemám veľmi obšmietať v bezprostrednej blízkosti kachlí a sporákov. Raz som to porušil, potkol som sa o okraj plechovej podložky a pristál oboma dlaňami na rozpálených liatinových kachliach značky Club. Odvtedy sa ohňu vyhýbam, a dokonca mám v rukách zvýšenú citlivosť na teplo, takže napríklad nedokážem vziať do holých rúk ani predmety, s ktorými moja manželka v rámci domácnosti bežne manipuluje – napríklad hrnček s čerstvo zaliatou kávou alebo pokrievku z vriacej polievky. Ešte všeličo iné ma v detstve naučili (nebav sa s cudzími, nešpáraj sa v nose pred ľuďmi, nebehaj cez cestu, nechytaj toho psa, nelez do blata). Nikto ma však nemusel poúčať, že tanky sa telom nezastavujú. To mi bolo jasné už v detstve. Niekomu to jasné nebolo, myslel si, že slávne zvíťazí nad celou Červenou armádou, a tak aj dopadol. Nemôžem si pomôcť, ale pre mňa tento človek rozhodne hrdinom nie je, skôr truľom. Nechať sa rozpučiť tankom kvôli Dubčekovi... preboha! To sú takí tí masochisti ako ten Bratislavák, čo sa dal odfotiť, ako stojí s teatrálne rozhalenou hruďou pred sovietskym tankom.

Dušan Deván bol kedysi taký bojovný novinár tuším v SME. Dnes robí niečo celkom iné, ale má zaujímavý blog na SME. Nerozumiem, čo týchto ľudí vedie k tomu, aby mali nejaký blog a tam zadarmo písali, mne by to teda ani na um nezišlo! Ale to je vedľajšie. Ten Deván tam napísal pekný článok o premiérovi Ficovi.

Rozvinulo sa tam aj diskusné fórum, z ktorého vyberám:

„Ocuj kamo, dve otazky, kolko toho uz ty vies o relikviach zo 75-teho? Neobstiaval si nahodou este ploty s fotrom? Ta druha, ako si prisiel k uzaveru, ze si plnohodnotny Europan a nie len nejaky gastarbeiter z vychodu beruci pracu domacim ludom? Uz za hranicami v Rakusku si len tretotriedne nic niekde z vychodu, asi ako Mexican v USA, tak sa preber! Lebo to si, ci sa ti to paci, alebo nie, v ociach tych zapadnych Europanov, ci mas penazi kopu, alebo nie, a ci mas sedem diplomov, ktore ti aj tak neuznaju, alebo nie, a ci ti to daju najavo, alebo nie, ale presne to si o tebe myslia, to mi ver. Na plnohodnotneho Europana, cokolvek to v tvojej mysli znamena, si este budes musiet velmi dlho pockat. Plnohodnotny si mozno akurat tak v SR, uz ani v CR nie, lebo uz aj tam sa divaju na Slovaka asi na urovni cigana, hodne zvrchu. Sice sa mozes nazvat Europan, kedze SR sa nachadza v Europe, ale nie v tom tvojom kontexte a uz vobec nie za hranicami SR.“

Som sa veru pobavil, aj pousmial.

Ešte by som sa rád vrátil k nordickej ľsti Günthera Grassa. V zaujímavom článku o celej kauze jeho členstva v zbraniach SS sa veľmi priliehavo píše: „Nikto nevyčíta vtedy sedemnásťročnému mládencovi, že sa zaplietol s nacistickou ideológiou. Vyčíta sa mu iné – pretrvávajúce mlčanie. Nielen vo svojich knihách, ale aj vo verejných diskusiách hovoril o priznaní k nemeckej vine bez toho, aby bol sám na to pripravený, alebo nebodaj toho schopný. Akoby seba vyňal z toho, čo požadoval od ostatných.“

A to ľavicoví intelektuáli radi.

Za ľavicového intelektuála rozhodne nemôžeme považovať Čechoameričana Rossa Hedvíčka, ktorý iste oblažuje svojimi e-mailami aj nejedného z vás. Kto je Ross Hedvíček?

McCartney sa asi bojí, že Millsová bude kvákať o jeho sexuálnych úchylkách, ináč by jej nepotreboval strkať peniaze za mlčanie o ich štvorročnom manželstve. Keďže jednonohá pornohviezda a bývalá prostitútka asi ťažko dodrží slovo, iste sa aj napriek vyplatenej sume onedlho čitatelia jej knihy dozvedia, čo také si želal McCartney zatajiť. Ako keby ho všetci priatelia aj jeho najbližší neboli varovali pred sobášom s Millsovou! Veď sa len stačí pozrieť do tých nemilosrdných oceľových očí a pozrieť si tú dravčiu krivku úst, aby skúsený chlap vedel, že táto ženská zničí každého.

Moje výtvarno-umelecké preferencie sú vcelku jednoduché a malomeštiacke: milujem predovšetkým krajinky francúzskych impresionistov, postimpresionistov a fauvistov. Jedným z najznámejších predstaviteľov fauvistického hnutia (popri mojich miláčikoch Braquovi, Vlaminckovi, Dufym a Marquetovi) bol aj Henri Matisse. Potešil ma článok o tomto majstrovi farebnej škvrny.

Niektoré obrazy fauvistov mi pripomínajú snové výjavy, najmä pre ich farebnosť.

Neviem ako vy, ale ja mám sny veľmi rád. Akékoľvek, aj tie menej príjemné. O tajomstve snov si môžeme niečo prečítať tu.

O tom, že láska je veda, si zasa môžete prečítať tu.

O krvi na meči džihádu si prečítajte tu.

Pri bitke v azylovom dome sa meče nepoužili, ale aj tak to mohlo byť pekne husté.

V Bosne sú teraz veľkým hitom vymyslené pyramídy. Sú naozaj vymyslené? Pobavilo by ma, kebyže nie.

A aby ste nepovedali, že sme nekultúrni, tu je dobrý rozhovor so známym českým divadelným režisérom menom J. A. Pitínský.

Sotva som sa oženil, už tu máme zánik klasického manželstva. Áno, je to tak: kto zaváha, ten nežerie.

Ďalšie články z pondelka 11. septembra 2006
Elena Akácsová: Chceš sa radovať? Tak trp!
Norbert Moravanský: Milujem ťa až za hrob
Michaela Malíčková: 
Peter Pišťanek  viac od autora »
Vaše reakcie [33]