Ostražitosť väčšinovej populácie

Pre mňa 21. august 1968, ktorého výročie sme si pripomenuli uplynulý týždeň, neznamená nejakú významnú vec, celú pražskú jar vnímam iba ako politický gimmick komunistov, ale keďže sa zaujímam o Prahu 60. rokov, tak do toho patrí aj ten 68. Podľa Petra Pitharta bol Alexander Dubček slaboch, ktorý nevedel odísť. To môže byť pravda, ale dostatočne bizarné na tom celom je, že to vyhlásil Petr Pithart – človek, ktorého viacerí považujú za slabocha, ktorý nevedel odísť. :-)

Aj ja som v istom ohľade slaboch, a to pre moju neschopnosť urobiť podstatné kroky k získaniu vodičského preukazu. Na jednej strane mi lezie na nervy, že sme aj s mojou ženou závislí od vlakov a MHD, na druhej strane však, keď vidím ráno z okna uháňajúceho vlaku tie hodinové zápchy pred Patrónkou, hovorím si, že ja by som do takej zápchy veru nevliezol. Ondřej Neff považuje automobil za stelesnenie slobody, ale asi tiež nemá na mysli nehybné zástupy áut, ktoré každý deň nepriedušne zablokujú pražské ulice.

To slovenskí štátni úradníci, ktorí sami seba považujú za vrchnosť, majú iné problémy. Najnovšie zháňajú limuzínu s vakom na lyže. A to nie za vlastné, ale za peniaze daňovníkov. Myslím, že bezočivosť týchto príživníkov už siaha privysoko.

Kedysi boli autá nemeckej výroby synonymom kvality. To už dávno nie je pravda, prinajmenšom odkedy sa nemecké autá vyrábajú vo východoeurópskych krajinách a aj tie, ktoré sa stále vyrábajú v Nemecku montujú pracovníci pochybného pôvodu.

Slovenská speváčka Jana Kirschnerová zaujala anglického producenta natoľko, že do nej zainvestoval svoj čas aj peniaze. V tomto rozhovore to všetko stojí čierne na bielom. Tak nech jej to vyjde.

Analýza ukázala, že krajná ostražitosť väčšinovej populácie voči Cigánom tu bude pretrvávať ešte dlho. No, povedal som si po prečítaní tohto článku, asi sa budem musieť polepšiť. Ináč zmýšľa drvivá väčšina čitateľov, ktorí prispeli do diskusie. „Pane, vy nechcite vychovávať majoritné obyvateľstvo, vychovávajte tie lenivé hnidy. Ja sa im nikdy nebudem prispôsobovať a ani rešpektovať ich spôsob života, už aj tak ma poriadne štve, že z mojich daní nejdú peniaze na penzie starých ľudí, ale na cigánskych potomkov, na ktorých ich rodičia ničím neprispievajú a títo darmožráči len naťahujú paprče.“ mieni jeden z diskutujúcich.

Voči exotickým destináciám nie sú naši ľudia takí predpojatí. Exotické destinácie sú stále vo väčšom kurze a ich riziká si obvykle uvedomíme, až keď ležíme v nemocnici s maláriou alebo podobnou chorobou.

Ďalšie články z pondelka 28. augusta 2006
Jana Kováčová: Záhada Majstrovho aplauzu
Eli Elias: Kapitola dvanásta – Čistý sex v špinavom moteli alebo Ako nezabiť Chlpaté Koleno
Imrich Rešeta ml.: Na palube lietadla, ktoré netrafilo