Čuduj sa svete, ráno som sa zobudila v hosťovskej izbe a ešte k tomu v posteli. Ako som sa tam však dostala, to netuším dodnes. Viem len, že keď som sa zobudila, slnko už bolo vysoko. Pod nátlakom močového mechúra som sa horko-ťažko vyštverala z postele a otvorila dvere. Naskytol sa mi pohľad pre bohov.
Rovno oproti mne sedel na záchode môj rodný otec s hlavou v dlaniach a sral. Vyzeral by ako Rodinov mysliteľ, keby práve nerobil niečo celkom iné. Vtom ma zbadal, srdečne sa potešil, že ma vidí a povedal „Čau Eli, a ty už si hore?“
„Bohužiaľ,“ skonštatovala som sucho, zavrela mu dvere na hajzli a znechutene sa vrátila späť do postele.
Začínal ma prenasledovať čoraz intenzívnejší pocit, že sa proti mne sprisahal celý vesmír a dávkuje mi to v pomalých, ale zato smrteľných dávkach, prostredníctvom tohto muža bez bázne a hany.
Ležala som v naškrobených perinách a čučala na odplašovač zlých snov, ktorý sa jemne pohojdával v prievane nad mojou hlavou. Uvažovala som, ako sa zobudiť z tohto zlého sna, keď mi zazvonil mobil.
„Čaf Eli. Potrebujem ťa vidieť.“
„Uách,“ zívla som. „Drahý Tarík, to je ale od teba veľmi pekné...“
„Kde si?“
„V posteli.“
„Tak tam pekne zostaň. Za dvadsať minút som tam.“
„To ťažko. Ja som na Malte.“
„Kde?“
„Na Malte.“
„Si robíš srandu?“
A keďže som bola smutná, musela som sa posťažovať. Tarík ma poľutoval ako nik a zároveň mi dal na vedomie, že kebyže tá moja posteľ nie je na Malte, ale na Ožvoldíkovej, tak by mi jemne jazykom pohladil... a potom ešte aj... a nakoniec by to zavŕšil intenzívnou masážou bodu GÉ a ak by som chcela, skončil by až pri bode ZET.
Ja som sa mu tiež slovne revanšovala v podobnom duchu, takže v priebehu pätnástich minút sme sa obidvaja celkom slušne urobili. Prvý sex po telefóne, v mojom veku, aké čarovné.
Všetko zo mňa odrazu spadlo, ako to už po dobrom drobnom orgazme býva. A tak som celá šťastná ešte v nočnej košeli a veselom rozpoložení vyšla na terasu. Pod oknom mojej izby sedel otecko a urputne sa tváril, že číta noviny. Veľmi mu to ale nešlo, vojerovi načúvačovi!
Naliala som si kávu a s pohľadom upretým na vetrajúci sa jeep som uvažovala, čím ešte by som si ho tak mohla navždy získať.
„Ako si sa vyspala?“ opýtal sa otec, s pohľadom kŕčovito upretým do novín.
„A vieš, že ani neviem?“
„Dnes ideme hrať golf. Dentista je celý nažhavený. Vezmem ťa na najkrajšie golfové ihrisko na Malte. Vieš, Eli, musím sa mu trochu venovať. Chcem, aby tu kúpil nejaké reality a ja mu to potom zrekonštruujem, takže je to v podstate biznis trip.“
Golfové ihrisko s výhľadom na útesy s trieštiacimi sa vlnami bolo síce úžasné, ale po štyroch hodkách posúvania elektrického vozíka, dvoch močeniach v kríkoch a nespočetných nejapných Milanových poznámkach o tom, že v tom klobúku vyzerám ako Angličanka, ma od hladu, smädu a jedu skoro trafil šľak. Rozhodla som sa, že sa z posledných síl odplahočím dva kiláky krížom cez ihrisko do oázy klubu.
Pochodovala som bosá a nasratá cez green a čakala, kedy ma zabije loptička nejakého začiatočníka, prípadne dobre mierená rana môjho stredne pokročilého otca.
Musela som to dať zo seba von, a tak som v zúfalstve zavolala Dore, že páneček úplne kašle na moje základné ľudské potreby. Že sa tu nemám kde ani len vyšťať, je mi teplo a on mi ani len pohár vody nepodá. Dora skonštatovala, že sa vzrušujem celkom zbytočne, pretože to robia všetci chlapi. Nech si to neberiem osobne a že nech som rada, že si viem sama objednať. A vôbec, že by bolo úplne najlepšie, keby som si na jeho klubový účet objednala prinajmenšom ustrice či langusty, skrátka to, čo tam stojí najviac. Že to je jednoducho najschodnejšia cesta, aby chlapec konečne pochopil, vo co gou. Lebo ako muž inak nemá šancu pochopiť reč môjho kmeňa. Bola to dobrá rada a už prvé predjedlo mi rapídne zodvihlo náladu.
Keď po hodine a štyroch chodoch dorazili spotení golfisti, vysvitlo, že Milan nemá ani fuka. A tak moju luxusnú útratu zacáloval dentista. Tváril sa, akoby mal plné ústa mikroskopických vŕtačiek, ktoré mu vŕtali všetky zuby naraz a ja som sa tvárila, že sa nikdy platbou za to, čo skonzumujem v golfových kluboch, nezaoberám.
Keď odišiel na vecko, oznámila som Milanovi, že mi je nepríjemné, keď za mňa platí cudzí a ešte k tomu nasratý chlap. Ale Milan sa zasmial, že to nevadí, že on u nich spí a stravuje sa, a teda že to je medzi nimi taká nepísaná dohoda. Mne to dvakrát príjemné nebolo, ale nebola som za tento úchylný výlet ochotná utratiť eura ni jednoho.
Večer bola na programe konečne slávna oslava Milanovej šesťdesiatky v jeho obľúbenej reštaurácii v prístave. Jeho žena bola fakt úžasná a zariadila celkom všetko. Od umývania zadných sedadiel Milanovho jeepu, aby sme sa tam mali ako dopraviť, až po špeciálnu hudobnú produkciu a tortu so šesťdesiatimi sviečkami. V neposlednom rade to, že sa dožil v zdraví šesťdesiatky, bola pri jeho spôsobe života len a len jej zásluha. Držali sa celý večer za ruky a vyžarovalo z nich šťastie, akoby sa zobrali len včera. Trochu som im závidela tú harmóniu. Nebola hraná. Bola ozajstná.
Celá reštaurácia spievala Happy Birthday a mne sa celkom prekvapivo natlačili slzy do očí. Začínalo mi byť jasné, že keď budem mať tohto chlapíka rada, tak som teda v peknej riti. Koniec koncov – ako všetci, ktorým sa to už pritrafilo.
Keď som sa ďalší deň ráno dozvedela, že sa ide opäť na golf, podala som Milanovi oficiálnu protestnú nótu. Vzápätí som obdržala atraktívnu ponuku zostať v dome s Milanovou ženou a jeho puberťáčkami. Ale keďže hovorili len lámanou angličtinou, a ja som nevedela po španielsky ani zaťať, tento druh zábavy, hodný márnice v čase morovej rany, ma vôbec nelákal.
Nakoniec ma muselo vďaka Milanovi čakať lietadlo. Tesne pred odchodom sa aj s dentistom kamsi vyparili. Hľadala som ich po celom golfovom klube. Dokonca aj na pánskych hajzloch. Zúfalo som hypnotizovala gýčové hodiny na stene fojeru, keď mi pohľad zablúdil na dvere s nápisom REST ROOM. Vystrelila som rýchlosťou blesku, v nádeji, že ešte možno stihnem lietadlo, pretože na tomto ostrove zúfalstva, potupy a hanby ma už nikto dlhšie neudrží. Milan sedel na intímne osvetlenej fontánke chrbtom ku mne a dentista mu s citom vylizoval mandle.
Naskočili mi zimomriavky hnusu a znova sa mi chcelo zvracať. Cestou na terasu som dýchala ako pri pôrode. Dva krátke, jeden dlhý. Dva krátke, jeden dlhý. Len už nech je, preboha, koniec!
Nakoniec som toho bisexuálneho kreténa musela prezvoniť, aby si spomenul, že ma tu ešte má a bolo by dosť dobré, keby sme to lietadlo stihli. Milan ma viezol na letisko stoštyridsiatkou úplne na šrot, po tom, čo v tom hici s dentistom stiahli jeden a pol fľaše metaxy. Bola by som možno ochotná mu to všetko odpustiť, ale keďže ešte k tomu celú cestu jódlovali, tak to som teda nepredýchala.
Dívala som sa na ostrov Malta zhora. Pripadal mi ako veľký odpudivý chrachel na mojom osude. Presiaknutá ukrivdeným hnevom a urazenou hrdosťou som si tichučko, ale o to razantnejšie prisahala, že tohto otecka už v živote nechcem vidieť. Ibaže mi zatiaľ nebolo jasné, ako s týmto definitívnym rozhodnutím budem ďalej krásne žiť.
Ďalšie články zo stredy 19. júla 2006
Elena Akácsová: Načo sú nám povrchné vzťahy?
Lukáš Krivošík: Euro nie je žiadne terno
Peter Pišťanek: Najťažšia zo sexuálnych techník
Ján JoFIX Čičmanec: Arkanoid v stratenom svete Atlantídy
Kapitola siedma - Spasiteľ Hyena alebo Otravuje vás vaša žena? Otrávte ju!
Kapitola piata - Do prdele s genofondom alebo Dá sa vôbec zvracať spôsobne?
Kapitola ôsma - Neplánovaný koniec celibátu alebo Ako zdrhnúť nymfomanke
Kapitola štvrtá - Taký pekný večer alebo Viete, za čo dať kamarátovi do držky?
Kapitola deviata - Domáce porno alebo Kam až doletí porcelánový tanier