Načo sú nám povrchné vzťahy?

Foto z Bažant Pohody 2006: Adrián Brázdil

Spýtala som sa môjho mladého kolegu Filipa, prečo nebol na Pohode. Odpovedal mi, že nemá rád koncerty pod holým nebom. Oponovala som mu, že takéto akcie predsa nie sú o hudbe, ale najmä o vzťahoch s ľuďmi, ktorých tam stretneme. Filip sa ohradil, že on takéto povrchné vzťahy pre život nepotrebuje, keď sa chce stretnúť s ozajstnými priateľmi, tak im zavolá a idú spolu na drink alebo diskotéku. Ostatné vzťahy sa mu zdajú pokrytecké a nechápe, načo by sa pretvaroval a prehadzoval si zbytočné frázy o počasí s ľuďmi, ktorých stretne raz za rok a nepotrebuje ich ani raz za život.

Tak sa začala naša debata o nepotrebnosti či potrebnosti povrchných vzťahov pre život jednotlivca aj ľudstvo ako také. Najprv sme si vyjasnili, že pod povrchnými vzťahmi nerozumieme vzťahy s ľuďmi, ktorí na nás, resp. my na nich hľadíme zvrchu, i keď tie slová majú rovnaký slovný základ. Pod povrchnými vzťahmi nerozumieme ani vzťahy s ľuďmi, ktorých by sme najradšej utopili v lyžičke vody, ale musíme sa k nim správať milo, pretože sú to naši nadriadení, významní obchodní partneri či svokrovci.
Pod povrchnými vzťahmi rozumieme vzťahy, ktorých intenzita je na opačnej strane stupnice ako intenzita vzťahov hlbokých. Povrchnosť je teda vyjadrením intenzity vzťahu, ktorá sa môže časom prehĺbiť. Práve preto sú povrchné vzťahy také dôležité, lebo tvoria akýsi zásobník potenciálnych hlbokých vzťahov. V podstate každý náš životný vzťah sa začína ako povrchný. Potrebujeme istý čas, aby sme sa s neznámym človekom navzájom oťukali, zistili, či si rozumieme, či máme kompatibilný názor na svet, vyznávame rovnaké životné hodnoty a dokážeme spolu komunikovať bez zbytočného zvyšovania hlasu aj o vážnejších veciach, ako je kvalita práve hrajúcej kapely. Až potom, keď toto všetko absolvujeme, trúfneme si visieť s ním na jednom pomyselnom lane a nebáť sa, že nás ten druhý, keď pôjde do tuhého, pustí.

Najjednoduchšie sa tento zásobník vzťahov vytvára v detstve a mladosti, počas školy. Z tých čias máme najviac a najtrvácnejších vzťahov práve preto, že sme mali more času ich budovať a omyly a sklamania ešte neboli také fatálne. Čím sme starší, tým menej príležitostí na nadväzovanie a budovanie vzťahov máme. Navyše, čím sme starší, tým sme ostražitejší a tým menej celkom nových ľudí si pustíme do svojej aspoň povrchnej blízkosti.

Keď som sa vo svojej prednáške o dôležitosti pestovania povrchných vzťahov dostala k tomu, že niekoľko mojich povrchných vzťahov sa stalo hlbokými až po mnohých rokoch čakania v zásobníku, a k niekoľkým ozajstným priateľom som prišla tak, že ma s nimi zoznámili tí povrchní, pristúpila k nášmu stolu čašníčka s objednaným jedlom a Filip jej z ničoho nič povedal: – Dnes mimoriadne krásne voniate!

Čašníčka sa zarazene pozrela najprv na mňa, potom na Filipa, zamrmlala niečo o množstve práce a rýchlo sa od nás vzdialila.

– To čo malo znamenať? – spýtala som sa Filipa.

– No, nadväzujem povrchné vzťahy, nie? Čo je na tom zlé, veď ona naozaj pekne vonia.

Pochopila som, že nastal čas vrátiť sa k doktorovi Plzákovi a rozvinúť novú prednášku o nevhodnosti lichotenia ženám, ktoré sú k nám v nevýhodnom, podriadenom postavení. Ale to je už celkom iná téma, a tak ju odložím na inokedy.

---

Ďalšie články zo stredy 19. júla 2006
Eli Elias: Kapitola šiesta – Koľko erotiky zvládne váš otec alebo Ach bože, ako ja nenávidím golf!
Lukáš Krivošík: Euro nie je žiadne terno
Peter Pišťanek: Najťažšia zo sexuálnych techník
Ján JoFIX Čičmanec: Arkanoid v stratenom svete Atlantídy

Elena Akácsová  viac od autora »
Vaše reakcie [72]